Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 48

दुर्निरीक्ष्यः कृपायुक्तः समदर्शी तपोनिधिः । तपसा दग्धदेहोपि विष्णुभक्तिपरायणः

durnirīkṣyaḥ kṛpāyuktaḥ samadarśī taponidhiḥ | tapasā dagdhadehopi viṣṇubhaktiparāyaṇaḥ

അവൻ തേജസ്സാൽ ദുർനിരീക്ഷ്യനായിരുന്നെങ്കിലും കരുണയാൽ സമ്പന്നൻ; സമദർശി, തപോനിധി. തപസ്സാൽ ദേഹം ദഗ്ധമായിട്ടും വിഷ്ണുഭക്തിയിൽ പൂർണ്ണപരായണനായിരുന്നു.

दुर्-निरीक्ष्यःhard to behold
दुर्-निरीक्ष्यः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुर् (उपसर्ग/अव्यय) + नि-ईक्ष् (धातु)
Formतव्यत्/ण्यत्-प्रत्ययान्त कृदन्त (निरीक्ष्य = निरीक्षणीय); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘दुर्’ उपसर्गेण ‘दुर्निरीक्ष्यः’ = difficult to look at
कृपा-युक्तःendowed with compassion
कृपा-युक्तः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृपा (प्रातिपदिक) + युक्त (कृदन्त, युज् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तृतीया-तत्पुरुषः (कृपया युक्तः)
सम-दर्शीequal-sighted
सम-दर्शी:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक) + दर्शिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (समं पश्यति इति)
तपो-निधिःa treasure of austerity
तपो-निधिः:
Apposition (सम्बन्ध/विशेष्य)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक) + निधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (तपसः निधिः)
तपसाby austerity
तपसा:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन
दग्ध-देहःwith a body scorched (by penance)
दग्ध-देहः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदग्ध (कृदन्त; दह् धातु) + देह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (दग्धः देहः यस्य)
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (even/also)
विष्णु-भक्ति-परायणःwholly devoted to devotion to Vishnu
विष्णु-भक्ति-परायणः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविष्णु (प्रातिपदिक) + भक्ति (प्रातिपदिक) + परायण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष-परम्परा (विष्णौ भक्तिः यस्य सा; तस्यां परायणः = devoted)

Narrator (Purāṇic voice; likely Sūta/Lomaharṣaṇa in Brāhma-khaṇḍa framing)

Scene: Nārada appears blazing with ascetic radiance, his body marked by tapas, yet his face and posture convey tenderness and compassion; he stands as an impartial seer devoted to Viṣṇu.

N
Nārada
V
Viṣṇu

FAQs

True holiness integrates austerity with compassion and culminates in steadfast devotion (bhakti), here centered on Viṣṇu.

No site is named; the verse praises the saintly qualities of Nārada within the narrative.

Tapas and bhakti are implied disciplines; no specific vrata, dāna, or snāna is detailed in this line.