Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 12

सर्गात्पुरा निरालोकं यदेकं निष्कलं परम् । चिदानंदमयं ज्योतिः स आद्यः केवलः शिवः

sargātpurā nirālokaṃ yadekaṃ niṣkalaṃ param | cidānaṃdamayaṃ jyotiḥ sa ādyaḥ kevalaḥ śivaḥ

സൃഷ്ടിക്ക് മുമ്പ് ആ ഏക പരമതത്ത്വം—നിഷ്കലം, നിരാലോകം—ചിദാനന്ദമയ ജ്യോതി ആയിരുന്നു; അവൻ തന്നെയാണ് ആദി, കേവല ശിവൻ।

सर्गात्from creation
सर्गात्:
Apadana (Ablative point/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; पञ्चमी (5th/Ablative); एकवचन
पुराformerly; before
पुरा:
Kriya-visheshana (Temporal/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (temporal adverb)
निरालोकम्without light; unmanifest
निरालोकम्:
Visheshana (Qualifier of yad ekam/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर् + आलोक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन; नञ्-समासार्थे ‘आलोकः नास्ति यस्य’ (without light/without perception)
यत्that which
यत्:
Karta (Subject of implied ‘asti’/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन; सम्बन्धबोधक (relative pronoun)
एकम्one
एकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन
निष्कलम्partless
निष्कलम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिष्कल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन; ‘कलारहित’ (partless)
परम्supreme
परम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन
चिदानन्दमयम्made of consciousness and bliss
चिदानन्दमयम्:
Visheshana (Qualifier of jyotiḥ/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचित् + आनन्द + मय (प्रातिपदिक-समूह)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन; तृतीया/षष्ठी-तत्पुरुषार्थः ‘चिदानन्देन मयम्’ (consisting of consciousness and bliss)
ज्योतिःlight; radiance
ज्योतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootज्योतिस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन
आद्यःprimordial
आद्यः:
Visheshana (Qualifier of śivaḥ/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआद्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन
केवलःalone; absolute
केवलः:
Visheshana (Qualifier of śivaḥ/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकेवल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन
शिवःŚiva
शिवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन

Muni (continuing instruction to the king)

Scene: A vast, dark pre-cosmic expanse with a single, serene, formless radiance—Śiva as pure light—suggested without anthropomorphic detail; the sage narrates while the king listens in awe.

Ś
Śiva

FAQs

The highest reality is the One, partless Śiva—pure consciousness and bliss—prior to and beyond creation.

No particular sacred site is named; the verse presents a universal Śaiva metaphysics.

None explicitly; it is a doctrinal statement about the supreme principle.