Shloka 13

तपःफलं कथं त्वं च हातुमिच्छसि तापस । चौर्य्याच्छलार्द्यमानाच्च विस्मयात्सत्य भञ्जनात्

tapaḥphalaṃ kathaṃ tvaṃ ca hātumicchasi tāpasa | cauryyācchalārdyamānācca vismayātsatya bhañjanāt

ഹേ താപസാ! നീ നിന്റെ തപസ്സിന്റെ ഫലം എങ്ങനെ ഉപേക്ഷിക്കാൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നു? അത് മോഷണവും വഞ്ചനയും കൊണ്ട് പീഡിതമാകുന്നു; മോഹം മൂലം സത്യഭംഗവും സംഭവിക്കുന്നു.

तपःफलम्fruit of austerity
तपःफलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् + फल (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: तपसः फलम्); नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्
कथम्how
कथम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रश्नार्थक-क्रियाविशेषणम् (interrogative adverb)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय/अनुबन्ध (and/also)
हातुम्to abandon
हातुम्:
Prayojana (प्रयोजन/तुमर्थ)
TypeVerb
Rootहा (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive), ‘to abandon/leave’
इच्छसिyou desire
इच्छसि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootइष् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), मध्यम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
तापसO ascetic
तापस:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootतापस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः (vocative), एकवचनम्
चौर्यात्from theft
चौर्यात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootचौर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान), एकवचनम्
छलfrom deceit
छल:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootछल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान), एकवचनम्; (पाठे ‘छलात्’ अपेक्षितम्; सन्धौ ‘चौर्यात् + छलात्’ )
अर्द्यमानात्from being afflicted
अर्द्यमानात्:
Hetu (हेतु)
TypeAdjective
Rootअर्द् (धातु)
Formशानच्-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present passive participle), पुंलिङ्गे/नपुंसके, पञ्चमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘being afflicted/pressed’
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय-बोधकः
विस्मयात्from astonishment
विस्मयात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootविस्मय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान/हेतु), एकवचनम्
सत्यof truth
सत्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootसत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध), एकवचनम्; ‘of truth’ (समासे अपेक्षितम्: सत्य-भञ्जनात्)
भञ्जनात्from breaking (it)
भञ्जनात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootभञ्जन (प्रातिपदिक; भञ्ज्-धातुजन्य)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान/हेतु), एकवचनम्; ‘from breaking’

Lord Shiva (as the inner guide instructing an ascetic on preserving tapas through satya)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Role: teaching

S
Shiva

FAQs

The verse warns that tapas bears fruit only when guarded by satya (truth) and clear discernment; deceit, theft, and delusion corrode spiritual merit and obstruct the soul’s approach to Pati (Shiva).

Linga-worship is not merely external; Saguna Shiva is pleased when the devotee’s conduct is aligned with dharma—especially truthfulness—so that worship becomes a pure channel for Shiva’s grace rather than a display tainted by छल (deceit).

Practice daily self-audit (satya-vrata): recite the Panchakshara mantra "Om Namaḥ Śivāya" with a vow of truth, and avoid छल/caurya in thought, speech, and action—thereby preserving the power of tapas.