Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 41

अन्धक-प्रश्नः — Inquiry into Andhaka

Genealogy and Nature

नतो हरात्प्राप्य सुतं स दैत्यः प्रदक्षिणीकृत्य यथाक्रमेण । स्तोत्रैरनेकैरभिपूज्य रुद्रं तुष्टस्स्वराज्यं गतवान्महात्मा

nato harātprāpya sutaṃ sa daityaḥ pradakṣiṇīkṛtya yathākrameṇa | stotrairanekairabhipūjya rudraṃ tuṣṭassvarājyaṃ gatavānmahātmā

ആ ദൈത്യൻ ഹരനെ നമസ്കരിച്ചു പുത്രനെ പ്രാപിച്ച് യഥാക്രമം പ്രദക്ഷിണം ചെയ്തു. അനേകം സ്തോത്രങ്ങളാൽ രുദ്രനെ ആരാധിച്ച് തൃപ്തനായി ആ മഹാത്മാവ് തന്റെ രാജ്യത്തിലേക്ക് മടങ്ങി.

नतःhaving bowed
नतः:
कर्तृविशेषण (of ‘स दैत्यः’)
TypeVerb
Rootनम् (धातु)
Formक्त (past participle) ‘नत’ (bowed), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
हरात्from Hara (Śiva)
हरात्:
अपादान (Apādāna/Source)
TypeNoun
Rootहर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/ablative), एकवचन
प्राप्यhaving obtained
प्राप्य:
पूर्वकालक्रिया (Prior action)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु)
Formल्यप्/क्त्वान्त-समकक्ष (absolutive) ‘प्राप्य’ (having obtained)
सुतम्a son
सुतम्:
कर्म (Object of ‘प्राप्य’)
TypeNoun
Rootसुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सःhe
सः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
दैत्यःthe demon
दैत्यः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्रदक्षिणी-कृत्यhaving circumambulated
प्रदक्षिणी-कृत्य:
पूर्वकालक्रिया (Prior action)
TypeVerb
Rootप्र + दक्षिणी (प्रातिपदिक) + कृ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive) ‘प्रदक्षिणीकृत्य’ = ‘having made pradakṣiṇā/ having circumambulated’
यथा-क्रमेणin due order
यथा-क्रमेण:
रीति (Manner)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय) + क्रम (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावसमासः; ‘यथाक्रमम्’ अर्थे, तृतीया एकवचन-रूपेण अव्ययवत् प्रयोगः
स्तोत्रैःwith hymns
स्तोत्रैः:
करण (Instrument)
TypeNoun
Rootस्तोत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अनेकैःmany
अनेकैः:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootअनेक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (of ‘स्तोत्रैः’)
अभिपूज्यhaving worshipped
अभिपूज्य:
पूर्वकालक्रिया (Prior action)
TypeVerb
Rootअभि + पूज् (धातु)
Formल्यप्/absolutive ‘अभिपूज्य’ (having worshipped)
रुद्रम्Rudra
रुद्रम्:
कर्म (Object of ‘अभिपूज्य’)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तुष्टःsatisfied
तुष्टः:
कर्तृविशेषण (of ‘स दैत्यः’)
TypeVerb
Rootतुष् (धातु)
Formक्त (past participle) ‘तुष्ट’ (satisfied), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
स्व-राज्यम्his own kingdom
स्व-राज्यम्:
कर्म/गत्यर्थक-लक्ष्य (Goal object with ‘गतवान्’)
TypeNoun
Rootस्व (प्रातिपदिक) + राज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः ‘स्वस्य राज्यम्’
गतवान्went/returned
गतवान्:
क्रिया (Predicate; with implied ‘अभवत्’)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्तवतु (past active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; गत्यर्थे ‘has gone/returned’
महात्माthe great-souled one
महात्मा:
कर्ता (apposition to ‘स दैत्यः’)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपपद/विशेषणवत् (apposition)

Sūta Gosvāmi (narrating to the sages at Naimiṣāraṇya)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Rudra

Type: stotra

S
Shiva
R
Rudra
H
Hara
D
Daitya

FAQs

It highlights that Śiva’s grace is accessed through humility (namaskāra), right conduct (yathākrama), and heartfelt devotion (stotra), after which one returns to rightful order and well-being—an outer sign of inner pacification by Rudra’s anugraha.

The acts described—bowing, pradakṣiṇā, and praising with hymns—are classic forms of Saguna Śiva upāsanā, commonly performed around the Śiva-liṅga, expressing reverence to the manifest Lord who bestows boons and restores dharma.

Perform namaskāra to Śiva, do pradakṣiṇā in a calm and orderly manner, and recite Śiva-stotras (or the Pañcākṣarī “Om Namaḥ Śivāya”) as a focused devotional practice seeking Rudra’s grace.