Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

इन्द्रजित्-वधः

The Slaying of Indrajit

स रथंभूषयित्वाथरुचिरंहेमभूषितम् ।प्रासासिशरसंयुक्तंयुक्तंपरमवाजिभिः ।।।।अधिष्ठितंहयज्ञेनसूतेनाप्तोपदेशिना ।आरुरोहमहातेजारावणिःसमतिञ्जियः ।।।।

sa rathaṃ bhūṣayitvātha ruciraṃ hema-bhūṣitam |

prāsa-asi-śara-saṃyuktaṃ yuktaṃ parama-vājibhiḥ ||

adhiṣṭhitaṃ haya-jñena sūtenāptopadeśinā |

āruroha mahā-tejā rāvaṇiḥ samitiñjayaḥ ||

പിന്നീട് രാവണിയുടെ പുത്രൻ—മഹാതേജസ്സും സമരവിജയിയും—സ്വർണാഭരണങ്ങളാൽ അലങ്കരിച്ച മനോഹര രഥം ശോഭിപ്പിച്ചു; അതിൽ പ്രാസം, അസി, ശരങ്ങൾ എന്നിവ സജ്ജമാക്കി, ഉത്തമ അശ്വങ്ങളാൽ യോജിപ്പിച്ചു. അശ്വവിദ്യയിലും യുക്തോപദേശത്തിലും നിപുണനായ സാരഥി അധിഷ്ഠിതമായ ആ രഥത്തിൽ അവൻ आरोഹിച്ചു.

सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रथम्chariot
रथम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootरथ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
भूषयित्वाhaving adorned
भूषयित्वा:
Purvakala (पूर्वकाल/Prior action)
TypeVerb
Root√भूष् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund): 'having adorned'
अथthen
अथ:
Desha-kala (देश-काल/Sequencing)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय (sequence particle)
रुचिरम्beautiful
रुचिरम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootरुचिर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रथम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
हेमभूषितम्adorned with gold
हेमभूषितम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootहेम (प्रातिपदिक) + भूषित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (instrumental sense): हेमेन भूषितम्; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रथम् इति विशेषणम्
प्रासासिशरसंयुक्तम्furnished with spears, swords, and arrows
प्रासासिशरसंयुक्तम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootप्रास (प्रातिपदिक) + असि (प्रातिपदिक) + शर (प्रातिपदिक) + संयुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formसमाहार-द्वन्द्वपूर्वक तत्पुरुष: (प्रास+असि+शर) इति साधनैः संयुक्तम्; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रथम् इति विशेषणम्
युक्तम्yoked
युक्तम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Root√युज् (धातु) → युक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकाले क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रथम् इति विशेषणम्
परमवाजिभिःwith excellent horses
परमवाजिभिः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootपरम (प्रातिपदिक) + वाजिन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: परमाः वाजिनः; पुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अधिष्ठितम्driven/controlled
अधिष्ठितम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootअधि-√स्था (धातु) → अधिष्ठित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकाले क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; रथम् इति विशेषणम्
हयज्ञेनby the horse-knower
हयज्ञेन:
Kartr-sahakari (कर्ता-सहकारी/Agent-instrument)
TypeNoun
Rootहयज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, एकवचन
सूतेनby the charioteer
सूतेन:
Karana (करण/Instrument/Agent)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, एकवचन
आप्तोपदेशिनाgiving trustworthy advice
आप्तोपदेशिना:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootआप्त (प्रातिपदिक) + उपदेशिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: आप्तः उपदेशः यस्य/आप्तोपदेशः (reliable counsel) → आप्तोपदेशिन्; पुल्लिङ्ग, तृतीया, एकवचन; सूतेन इति विशेषणम्
आरुरोहmounted
आरुरोह:
Kriya (क्रिया/Finite verb)
TypeVerb
Rootआ-√रुह् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
महातेजाःof great splendor
महातेजाः:
Karta (कर्ता/Subject epithet)
TypeNoun
Rootमहत् (प्रातिपदिक) + तेजस् (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि: महत् तेजः यस्य सः; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रावणिःRavani (son of Ravana)
रावणिः:
Karta (कर्ता/Subject apposition)
TypeNoun
Rootरावणि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; पितृव्युत्पन्न (patronymic)
समितिञ्जयःvictor in battle
समितिञ्जयः:
Karta (कर्ता/Subject epithet)
TypeNoun
Rootसमिति (प्रातिपदिक) + जि (धातु) → जय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: समितौ जयः यस्य सः; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Ravana's son ascended a decorated chariot yoked to horses, directed by a charioteer who could tender good advice and a knower of the nature of horses. It was a beautiful chariot decked with darts and swords adorned with gold which Ravana's son of extraordinarily bright, who has won enemies, ascended.

R
Rāvaṇi (Indrajit)
R
Rāvaṇa
R
Ratha (chariot)
S
Sūta (charioteer)
H
Horses

FAQs

Power and preparation are ethically neutral; dharma depends on how strength is employed—here, martial excellence is shown without implying righteousness.

Indrajit prepares for combat by mounting a richly equipped chariot guided by a skilled charioteer.

Discipline and strategic readiness are emphasized, though the epic later contrasts such prowess with the moral quality of the cause.