Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

इन्द्रजितो यज्ञानुष्ठानं अन्तर्धानं च

Indrajit’s Rite and the Invisible Assault

स वाजिभिश्चतुर्भिस्तुबाणैश्चनिशितैर्युतः ।आरोपितमहाचापश्शुशुभेस्यन्दनोत्तमः ।।।।

sa vājibhiś caturbhis tu bāṇaiś ca niśitair yutaḥ | āropita-mahācāpaḥ śuśubhe syandanottamaḥ ||6.80.12||

നാലു കുതിരകൾ കെട്ടിയതും, മൂർച്ചയുള്ള ബാണങ്ങൾ നിറഞ്ഞതും, മഹാധനുസ്സ് സ്ഥാപിച്ചിരുന്നതുമായ ആ ഉത്തമ രഥം അത്യന്തം ദീപ്തിയായി ശോഭിച്ചു.

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वाजिभिःwith horses
वाजिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवाजिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
चतुर्भिःwith four
चतुर्भिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर् (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; संख्या-विशेषणम्
तुindeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (निपात/particle): but/indeed (contrast/emphasis)
बाणैःwith arrows
बाणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootबाण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/conjunction)
निशितैःsharp
निशितैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिशित (प्रातिपदिक; कृदन्त from निश्-शि/शै ‘to sharpen’)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘बाणैः’ इत्यस्य विशेषणम्
युतःequipped
युतः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘सः/स्यन्दनोत्तमः’ इत्यस्य विशेषणम्: equipped
आरोपितमहाचापःwith a great bow set (on it)
आरोपितमहाचापः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-रोपित + महा + चाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः महाचापः आरोपितः यस्य (बहुव्रीहिवत् अर्थः) / ‘आरोपितः महाचापः’ (कर्मधारय-प्राय)
शुशुभेshone / looked splendid
शुशुभे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootशुभ् (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
स्यन्दनोत्तमःthe best chariot
स्यन्दनोत्तमः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootस्यन्दन + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः स्यन्दनेषु उत्तमः (सप्तमी-तत्पुरुष)

Drawn by horses, fitted with sharp mighty bows, the chariot was shining exquisitely and looked charming.

I
Indrajit
C
chariot (syandana/ratha)
A
arrows (bāṇa)
G
great bow (mahācāpa)

FAQs

Outer splendor and military readiness are ethically neutral; Dharma depends on the cause served—strength and resources gain moral worth only when aligned with truth and righteous restraint.

The text describes the equipment and brilliance of Indrajit’s chariot as he readies himself for combat.

Preparedness and martial efficiency—careful arming and readiness for decisive action.