Previous Verse
Next Verse

Shloka 48

कुम्भकर्णोपदेशः

Kumbhakarna’s Counsel and War-Boast to Ravana

चिन्तयाबाध्यसेराजन्किमर्थंमयितिष्ठति ।।6.63.48।।सोऽहंशत्रुविनाशाय तव निर्यातुमुद्यतः ।

cintayā bādhyase rājan kimarthaṃ mayi tiṣṭhati |

so 'haṃ śatruvināśāya tava niryātum udyataḥ ||

രാജാവേ, ഞാൻ ഇവിടെ നില്ക്കുമ്പോൾ നീ എന്തിന് ചിന്തയിൽ പീഡിതനാകുന്നു? നിന്റെ ശത്രുവിനെ നശിപ്പിക്കാൻ ഞാൻ പുറപ്പെടാൻ സന്നദ്ധനാണ്.

चिन्तयाby worry
चिन्तया:
करण
TypeNoun
Rootचिन्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
बाध्यसेyou are afflicted
बाध्यसे:
क्रिया
TypeVerb
Rootबाध् (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुषः (2nd person), एकवचनम्; आत्मनेपदम्
राजन्O king
राजन्:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः (Vocative), एकवचनम्
किमर्थम्why
किमर्थम्:
प्रश्न (interrogative adverbial)
TypeIndeclinable
Rootकिम् + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत् प्रश्नार्थक-अव्ययम्; तत्पुरुषसमासः (कस्य अर्थः) = 'for what purpose/why'
मयिin me / regarding me
मयि:
अधिकरण
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-विभक्तिः (7th/Locative), एकवचनम्
तिष्ठतिstands/remains
तिष्ठति:
क्रिया
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
सःthat (one)
सः:
कर्ता
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
अहम्I
अहम्:
कर्ता (apposition)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
शत्रुविनाशायfor the destruction of the enemy
शत्रुविनाशाय:
सम्प्रदान (purpose/dative)
TypeNoun
Rootशत्रु + विनाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, चतुर्थी-विभक्तिः (4th/Dative), एकवचनम्; तत्पुरुषसमासः (शत्रोः विनाशः)
तवyour
तव:
सम्बन्ध
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
निर्यातुम्to go forth
निर्यातुम्:
प्रयोजन (complement of उद्यतः)
TypeVerb
Rootनिर् + या (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त कृदन्तः (Infinitive)
उद्यतःready, prepared
उद्यतः:
कर्ता (as subject-qualifier)
TypeAdjective
Rootउद् + यत् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्

"O King! while I am here for what reason do you worry and have anxiety? I will go now and decidedly destroy your enemy."

FAQs

It touches rāja-dharma indirectly: leaders should act with clarity rather than panic; however, confidence must be grounded in righteousness, not mere might.

The speaker reassures the king and offers to go out personally to eliminate the threatening opponent.

Readiness to act (kṛtya-udyama) and loyalty to one’s ruler—though the cause served may be unrighteous.