Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

इन्द्रजितः अन्तर्धानयुद्धं

Indrajit’s Concealed Assault and the Fall of Rama and Lakshmana

भिन्नाञ्जनचयश्यामोविष्फार्यविपुलंधनुः ।भूयोभूयश्शरान्घोरान् विससर्जमहामृथे ।।6.45.14।।

bhinnāñjanacayaśyāmo viṣphārya vipulaṃ dhanuḥ | bhūyo bhūyaḥ śarān ghorān visasarja mahāmṛthe ||

ചതച്ച അഞ്ജനക്കൂമ്പാരത്തെപ്പോലെ കറുത്തവനായി, അവൻ വിശാലമായ ധനുസ്സു വലിച്ച് മഹായുദ്ധത്തിൽ വീണ്ടും വീണ്ടും ഭയങ്കര അമ്പുകൾ വിട്ടു.

भिन्नाञ्जनचयश्यामःdark like crushed collyrium-heap
भिन्नाञ्जनचयश्यामः:
कर्ता (Subject; implied)
TypeAdjective
Rootभिन्न-अञ्जन-चय-श्याम (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (कर्मधारय: भिन्नाञ्जनचय इव श्यामः); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
विष्फार्यhaving stretched (the bow)
विष्फार्य:
पूर्वक्रिया (Prior action)
TypeVerb
Rootस्फुर्/स्फार् (धातु; √स्फुर्/√स्फार्) + वि (उपसर्ग)
Formक्त्वा-प्रत्ययार्थक ल्यप्/अव्ययीभाव-रूप (absolutive/gerund): having stretched/strung
विपुलम्huge
विपुलम्:
कर्म-विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootविपुल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन; विशेषण धनुः-विशेषणम्
धनुःbow
धनुः:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootधनुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन
भूयःagain
भूयः:
काल/आवृत्ति (Repetition)
TypeIndeclinable
Rootभूयः (अव्यय)
Formपुनरावृत्ति-अव्यय (adverb: again)
भूयःagain
भूयः:
काल/आवृत्ति (Repetition)
TypeIndeclinable
Rootभूयः (अव्यय)
Formपुनरावृत्ति-अव्यय (adverb: again)
शरान्arrows
शरान्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (Accusative), बहुवचन
घोरान्terrible
घोरान्:
कर्म-विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषण शरान्-विशेषणम्
विससर्जreleased, discharged
विससर्ज:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootसृज् (धातु) + वि (उपसर्ग)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
महामृथेin the great battle
महामृथे:
अधिकरण (Locative)
TypeNoun
Rootमहा-मृध (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (महती मृध्/मृधः = great battle); पुल्लिङ्ग/स्त्रीलिङ्ग-प्रयोगभेद, सप्तमी (Locative), एकवचन

Indrajith who was like a mass of crushed black hill, mounting the huge bow released terrific arrows again and again in that great conflict.

I
Indrajit

FAQs

Unchecked aggression is portrayed as a mark of adharmic warfare—violence pursued for domination rather than a just end.

Indrajit intensifies the assault, repeatedly shooting terrifying volleys during the battle.

Negative emphasis: ferocity without restraint; dharma in war requires proportionality and honor.