Previous Verse
Next Verse

Shloka 40

शुकवाक्यं (Śuka’s Report on the Vānara Host) / Śuka Describes the Allied Forces to Rāvaṇa

एवंकोटिसहस्रेणशङ्कूनांचशतेनच ।।6.28.39।।महाशङ्कुसहस्रेणतथाबृन्दशतेनच ।महाबृन्दसहस्रेणतथापद्मशतेनच ।।6.28.40।।हापद्मसहस्रेणतथाखर्वशतेनच ।समुद्रेणचतेनैवमहौघेनतथैवच ।।6.28.41।।एषकोटिमहौघेनसमुद्रसदृशेनच ।विभीषणेनसचिवैःराक्षसैःपरिवारितः ।।6.28.42।।सुग्रीवोवानरेन्द्रस्त्वांयुद्धार्थममवर्तते ।महाबलवृतोनित्यंमहाबलपराक्रमः ।।6.28.43।।

evaṃ koṭisahasreṇa śaṅkūnāṃ ca śatena ca ॥6.28.39॥

mahāśaṅkusahasreṇa tathā bṛndaśatena ca |

mahābṛndasahasreṇa tathā padmaśatena ca ॥6.28.40॥

mahāpadmasahasreṇa tathā kharvaśatena ca |

samudreṇa ca tenaiva mahaughena tathaiva ca ॥6.28.41॥

eṣa koṭimahaughena samudrasadṛśena ca |

vibhīṣaṇena sacivaiḥ rākṣasaiḥ parivāritaḥ ॥6.28.42॥

sugrīvo vānarendras tvāṃ yuddhārtham anuvartate |

mahābalavṛto nityaṃ mahābalaparākramaḥ ॥6.28.43॥

ഇങ്ങനെ—ശങ്കുക്കളുടെ കോടിസഹസ്രങ്ങളും ശതങ്ങളും, മഹാശങ്കുക്കളുടെ സഹസ്രങ്ങളും ബൃന്ദങ്ങളുടെ ശതങ്ങളും, മഹാവൃന്ദങ്ങളുടെ സഹസ്രങ്ങളും പദ്മങ്ങളുടെ ശതങ്ങളും, മഹാപദ്മങ്ങളുടെ സഹസ്രങ്ങളും ഖർവങ്ങളുടെ ശതങ്ങളും—അതുപോലെ സമുദ്രവും മഹൗഘവും എന്നിങ്ങനെ വർധിച്ചുവരുന്ന വിഭാഗങ്ങളാൽ, സമുദ്രസദൃശമായ മഹാസൈന്യം മുന്നേറുന്നു। വിഭീഷണൻ തന്റെ മന്ത്രിമാരോടും കൂടെ ചേർന്ന രാക്ഷസരോടും കൂടി പരിവാരിതനായി നിലകൊള്ളുന്നു। വാനരേന്ദ്രൻ സുഗ്രീവൻ യുദ്ധാർത്ഥം നിന്നെ അനുഗമിക്കുന്നു—എപ്പോഴും മഹാബലസമൂഹം ചുറ്റിപ്പറ്റി, മഹാശക്തിയും മഹാപരാക്രമവും ധരിച്ചവനായി।

एवम्thus; in this manner
एवम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्ययम् (क्रियाविशेषणम्) — indeclinable adverb
कोटि-सहस्रेणby a thousand crores
कोटि-सहस्रेण:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootकोटि + सहस्र (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular (by/with a thousand koṭis)
शङ्कूनाम्of śaṅkus (a number-name)
शङ्कूनाम्:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootशङ्कु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम् — genitive plural
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयार्थक-निपातः) — conjunction
शतेनby a hundred
शतेन:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootशत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयार्थक-निपातः) — conjunction
महाशङ्कु-सहस्रेणby a thousand mahāśaṅkus
महाशङ्कु-सहस्रेण:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootमहाशङ्कु + सहस्र (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular
तथाso; likewise
तथा:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम् (क्रियाविशेषणम्) — indeclinable adverb
बृन्द-शतेनby a hundred bṛndas
बृन्द-शतेन:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootबृन्द + शत (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयार्थक-निपातः) — conjunction
महाबृन्द-सहस्रेणby a thousand mahābṛndas
महाबृन्द-सहस्रेण:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootमहाबृन्द + सहस्र (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular
तथाlikewise
तथा:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम् (क्रियाविशेषणम्) — indeclinable adverb
पद्म-शतेनby a hundred padmas
पद्म-शतेन:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootपद्म + शत (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयार्थक-निपातः) — conjunction
महापद्म-सहस्रेणby a thousand mahāpadmas
महापद्म-सहस्रेण:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootमहापद्म + सहस्र (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular
तथाlikewise
तथा:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम् (क्रियाविशेषणम्) — indeclinable adverb
खर्व-शतेनby a hundred kharvas
खर्व-शतेन:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootखर्व + शत (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयार्थक-निपातः) — conjunction
समुद्रेणby a samudra (a number-name)
समुद्रेण:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootसमुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयार्थक-निपातः) — conjunction
तेनby that
तेन:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्/नपुंसकलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular (by that)
एवindeed; just
एव:
निपात (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्ययम् (अवधारणार्थक-निपातः) — emphatic particle
महौघेनby a mahaugha (a number-name)
महौघेन:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootमहौघ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular
तथैवjust so; similarly indeed
तथैव:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootतथा + एव (अव्यय-द्वय)
Formअव्ययम् (क्रियाविशेषणम् + अवधारणार्थक-निपातः) — adverb + emphatic
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयार्थक-निपातः) — conjunction
एषःthis (one)
एषः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् — nominative singular
कोटि-महौघेनby a koṭi of mahaughas
कोटि-महौघेन:
करण (Instrument/measure)
TypeNoun
Rootकोटि + महौघ (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular
समुद्र-सदृशेनocean-like; resembling the sea
समुद्र-सदृशेन:
करण (Instrument/measure)
TypeAdjective
Rootसमुद्र + सदृश (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular; विशेषणम् (qualifying the measure/host)
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयार्थक-निपातः) — conjunction
विभीषणेनwith Vibhīṣaṇa
विभीषणेन:
सह/करण (Association/means)
TypeNoun
Rootविभीषण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम् — instrumental singular
सचिवैःwith ministers
सचिवैः:
सह (Association)
TypeNoun
Rootसचिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम् — instrumental plural
राक्षसैःwith rākṣasas
राक्षसैः:
सह (Association)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम् — instrumental plural
परिवारितःsurrounded; attended
परिवारितः:
कर्ता-विशेषण (Predicate/subject qualifier)
TypeAdjective
Rootपरि + √वृ (धातु) → परिवारित (कृदन्त-भूतकर्मणि)
Formभूतकृदन्तः (क्त-प्रत्ययः), कर्मणि प्रयोगः; पुंलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् — past passive participle, nominative singular
सुग्रीवःSugrīva
सुग्रीवः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् — nominative singular
वानर-इन्द्रःlord of the monkeys
वानर-इन्द्रः:
कर्ता (Apposition to subject)
TypeNoun
Rootवानर + इन्द्र (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् — nominative singular; सुग्रीवस्य विशेषणम्
त्वाम्you
त्वाम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् — accusative singular (2nd person pronoun)
युद्ध-अर्थम्for the sake of battle
युद्ध-अर्थम्:
प्रयोजन (Purpose)
TypeNoun
Rootयुद्ध + अर्थ (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गम्, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् — accusative singular used adverbially (purpose)
अनुवर्ततेfollows; attends
अनुवर्तते:
क्रिया (Predicate verb)
TypeVerb
Rootअनु + √वृत् (धातु)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम् — present indicative, 3rd person singular (Ātmanepada)
महाबल-वृतःsurrounded by a mighty force
महाबल-वृतः:
कर्ता-विशेषण (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootमहाबल + वृत (√वृ, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकृदन्तः (क्त), पुंलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् — past participle used adjectivally; ‘surrounded by great strength/army’
नित्यम्always
नित्यम्:
क्रियाविशेषण (Temporal modifier)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक) → नित्यम् (अव्ययीभाववत् प्रयोगः)
Formअव्ययम् (कालवाचक-क्रियाविशेषणम्) — adverb of time
महाबल-पराक्रमःof mighty strength and valor
महाबल-पराक्रमः:
कर्ता-विशेषण (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootमहाबल + पराक्रम (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् — nominative singular; सुग्रीवस्य विशेषणम्

"In this manner (surrounded by) thousand crore Sankhas, a hundred thousand MahaSankhas, so also by a hundred Vrindas and thousand MahaVrindas, so also by a hundred Padmas and a thousand Mahapadmas, similarly by a hundred Kharvas nay by a Samudra, and similarly by a hundred Oghas and a hundred crore MahaOghas of monkey warriors, accompanied by gallant Vibheeshana and his ministers; Sugriva the king of monkeys is ever surrounded by the great army of highly valiant and strong warriors is marching to wage war.

S
Sugrīva
V
Vibhīṣaṇa
R
Rākṣasas
V
Vānaras
Ś
Śaṅku
M
Mahāśaṅku
B
Bṛnda
M
Mahābṛnda
P
Padma
M
Mahāpadma
K
Kharva
S
Samudra
O
Ogha
M
Mahaugha

FAQs

They portray a dhārmic coalition: Sugrīva supports Rāma in a just war to restore righteousness, and Vibhīṣaṇa—choosing truth over loyalty to adharma—stands with Rāma, showing that Dharma can require leaving an unrighteous side.

Vibhīṣaṇa’s presence with ministers and rākṣasas signals his public commitment to truth and right conduct; he aligns with Rāma’s cause openly, indicating that Satya is upheld not merely as speech but as decisive ethical action.