Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

भरद्वाजाश्रम-समागमः / Meeting Bharadvaja at the Hermitage

Homeward Blessings

मारीचदर्शनंचैवसीतोन्मधनमेव च ।कबन्धदर्शनंचैवसम्पाभिगमनंतथा ।।6.127.11।।सुग्रीवेण च तेसख्यंयथावालीहतस्त्वया ।मार्गणंचैववैदेह्याःकर्मवातात्मजस्य च ।।6.127.12।।विदितायां च सीतायांनलसेतुर्यथाकृतः ।यथाचादीपितालङ्काप्रहृष्टैर्हरियूथपैः ।।6.127.13।।सपुत्रबान्दवामात्यःसबलःसहावाहनः ।यथा च निहतःसंख्येरावणोबलदर्पितः ।।6.127.14।।यथा च निहतेतस्मिन् रावणेदेवकण्टके ।समागमश्चत्रिदशैर्यथादत्तश्चतेवरः ।।6.127.15।।सर्वंममैतद्विदितंतपसाधर्मवत्सल ।सम्पतन्ति च मेशिष्याःप्रवृत्ताख्याःपुरीमितः ।।6.127.16।।

mārīcadārśanaṃ caiva sītonmathanam eva ca | kabandhadarśanaṃ caiva sampābhigamanaṃ tathā ||

sugrīveṇa ca te sakhyaṃ yathā vālī hatas tvayā | mārgaṇaṃ caiva vaidehyāḥ karma vātātmajasya ca ||

viditāyāṃ ca sītāyāṃ nalasetūr yathā kṛtaḥ | yathā cādīpitā laṅkā prahṛṣṭair hariyūthapaiḥ ||

saputra-bāndhavāmātyaḥ sabalaḥ sahavāhanaḥ | yathā ca nihataḥ saṅkhye rāvaṇo baladarpitaḥ ||

yathā ca nihate tasmin rāvaṇe devakaṇṭake | samāgamaś ca tridaśair yathā dattaś ca te varaḥ ||

sarvaṃ mamaitad viditaṃ tapasā dharmavatsala | sampatanti ca me śiṣyāḥ pravṛttākhyāḥ purīm itaḥ ||

ധർമ്മവത്സലനേ! തപോബലത്താൽ എനിക്കിതെല്ലാം അറിയാം—മാരീചദർശനം, സീതാവിയോഗത്തിൽ നിന്നുണ്ടായ നിന്റെ മനോവ്യാകുലത; കബന്ധദർശനം, പമ്പയിലേക്കുള്ള നിന്റെ ഗമനം; സുഗ്രീവനോടുള്ള നിന്റെ സഖ്യതയും നിനക്കാൽ വാലിവധവും; വൈദേഹിയെ തേടിയ അന്വേഷണം, വാതപുത്രൻ ഹനുമാന്റെ പരാക്രമകർമ്മങ്ങൾ; സീതയെ കണ്ടെത്തിയ ശേഷം നലൻ നിർമ്മിച്ച സേതു; ഹർഷിതരായ വാനരയൂഥപന്മാർ ലങ്കയെ ദഹിപ്പിച്ചത്; പുത്ര-ബന്ധു-അമാത്യ, സൈന്യവും വാഹനങ്ങളും സഹിതം ബലദർപ്പിതനായ രാവണൻ യുദ്ധത്തിൽ നിഹതനായത്; ദേവകണ്ടകനായ ആ രാവണൻ വധിക്കപ്പെട്ടപ്പോൾ ദേവന്മാർ സമാഗമിച്ച് നിനക്കു വരം നൽകിയതും. കൂടാതെ, സംഭവവാർത്ത അറിയിക്കുന്ന എന്റെ ശിഷ്യരും ഈ നഗരത്തിൽ നിന്നു ഇവിടെ എത്തിച്ചേർന്നിരിക്കുന്നു.

सुग्रीवेणwith Sugriva
सुग्रीवेण:
सहकारकः (सह/सङ्ग)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (करणम्/सह), एकवचनम्; instrumental singular (with/through Sugrīva)
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम्; conjunction ‘and’
तेyour
ते:
सम्बन्धः (genitive relation)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; genitive singular (your)
सख्यम्friendship
सख्यम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootसख्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; here as object: accusative singular
यथाjust as / how
यथा:
प्रकार/उपमान (manner/comparison)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान/प्रकार-वाचक-अव्ययम्; adverb ‘as/how/just as’
वालीVali
वाली:
कर्तृ (subject of passive)
TypeNoun
Rootवालिन्/वालि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; nominative singular (subject)
हतःwas killed
हतः:
कर्मणि-प्रयोगः (predicate participle)
TypeVerb
Rootहन् (धातु) → हत (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; past passive participle ‘killed’
त्वयाby you
त्वया:
कर्तृ (agent in passive)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; instrumental singular (by you)
मार्गणम्searching
मार्गणम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootमार्गण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; here as item/object: accusative singular ‘searching’
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम्; conjunction
एवindeed
एव:
अवधारण (emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्ययम्; particle of emphasis ‘indeed/just’
वैदेह्याःof Vaidehi (Sita)
वैदेह्याः:
सम्बन्धः (genitive relation)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; genitive singular (of Vaidehī/Sītā)
कर्मdeed / action
कर्म:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; here as item/object: accusative singular ‘deed/action’
वातात्मजस्यof the son of the Wind (Hanuman)
वातात्मजस्य:
सम्बन्धः (genitive relation)
TypeNoun
Rootवात + आत्मज (प्रातिपदिक); आत्मज = आत्मन् + ज (√जन्)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः): वातस्य आत्मजः; पुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; genitive singular (of the son of the Wind-god)
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम्; conjunction

"This irreproachable wife of yours was abducted by Ravana while you were engaged with the protection of all ascetics and entrusted with the care of brahmanas."

B
Bharadvāja
R
Rāma
S
Sītā (Vaidehī)
M
Mārīca
K
Kabandha
S
Sampā
S
Sugrīva
V
Vālī
H
Hanūmān (Vātātmaja)
N
Nala
N
Nalasetu (bridge)
L
Laṅkā
R
Rāvaṇa
T
Tridaśas (gods)

FAQs

Dharma is portrayed as a coherent moral order witnessed by tapas and the gods: righteous effort, truthful purpose, and disciplined alliance culminate in the downfall of adharma.

At Bharadvāja’s hermitage, the sage recounts (as already known to him) the major milestones of Rāma’s journey—from crisis to alliance, discovery, bridge-building, and victory—ending with news arriving from the city.

Rāma’s dharma-niṣṭhā (steadfastness in righteousness): despite suffering, he follows rightful means—seeking counsel, forming alliances, and acting with restraint and purpose.