Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

रावणशूलप्रक्षेपः

Ravana Hurls the Trident; Rama Counters with Indra’s Javelin

एतस्मिन्नन्तरेक्रोधाद्राघवस्य स रावणः ।प्रहर्तुकामोदुष्टात्मास्पृशन् प्रहरणंमहत् ।।6.104.9।।वज्रसारंमहानादंसर्वशत्रुनिबर्हणम् ।शैलशृङ्गनिभैःकूटैश्चित्तदृष्टिभयावहम् ।।6.104.10।।सधूममिवतीक्ष्णाग्रंयुगान्ताग्निचमोपमम् ।अतिरौद्रमनासाद्यंकालेनापिदुरासदम् ।।6.104.11।।त्रासनंसर्वभूतानांदारणंभेदनंतथा ।प्रदीप्तमिवरोषेणशूलंजग्राहरावणः ।।6.104.12।।

trāsanaṃ sarvabhūtānāṃ dāraṇaṃ bhedanaṃ tathā |

pradīptam iva roṣeṇa śūlaṃ jagrāha rāvaṇaḥ ||6.104.12||

സർവ്വഭൂതങ്ങൾക്കും ഭീതിജനകവും കീറിപ്പിളർക്കുന്നതുമായ—രാവണൻ ആ ത്രിശൂലം പിടിച്ചു; തന്റെ രോഷംകൊണ്ട് തന്നെ ജ്വലിക്കുന്നതുപോലെ.

आदित्यम्the Sun (Āditya)
आदित्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआदित्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन
प्रेक्ष्यhaving looked at
प्रेक्ष्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootईक्ष् (धातु) + प्र (उपसर्ग)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); “having looked at”
जप्त्वाhaving chanted
जप्त्वा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootजप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); “having recited”
तुindeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण/विरोधसूचक (but/indeed)
परम्great
परम्:
Karma-anvaya (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; विशेषण (of हर्षम्)
हर्षम्joy
हर्षम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहर्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन
अवाप्तवान्obtained
अवाप्तवान्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootआप् (धातु) + अव (उपसर्ग)
Formक्तवतु (perfect participle active); पुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; “having obtained”
त्रिःthrice
त्रिः:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottris (अव्यय)
Formअव्यय; संख्यावाचक क्रियाविशेषण (thrice)
आचम्यhaving sipped water
आचम्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootचम् (धातु) + आ (उपसर्ग)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); “having sipped (water)”
शुचिःpure
शुचिः:
Karta-anvaya (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; विशेषण (of implied subject)
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); “having become”
धनुःbow
धनुः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootधनुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन
आदायhaving taken
आदाय:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदा (धातु) + आ (उपसर्ग)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); “having taken up”
वीर्यवान्valiant
वीर्यवान्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootवीर्यवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; विशेषण
रावणम्Rāvaṇa
रावणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन
प्रेक्ष्यhaving looked at
प्रेक्ष्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootईक्ष् (धातु) + प्र (उपसर्ग)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); “having looked at”
हृष्टात्माdelighted at heart
हृष्टात्मा:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootहृष्ट + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; बहुव्रीहिः—“हृष्टः आत्मा यस्य”
युद्धार्थम्for battle
युद्धार्थम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeNoun
Rootयुद्ध + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया; एकवचन; प्रयोजनार्थे (for the purpose of war)
समुपागमत्approached/advanced
समुपागमत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) + सम् + उप (उपसर्ग)
Formलङ् (Imperfect/Past); परस्मैपद; प्रथमपुरुष; एकवचन
सर्वयत्नेनwith all effort
सर्वयत्नेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootसर्व + यत्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया; एकवचन
महताgreat
महता:
Karana-anvaya (करणविशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; तृतीया; एकवचन; विशेषण (of यत्नेन)
वधेin the killing
वधे:
Vishaya (विषय)
TypeNoun
Rootवध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी; एकवचन; विषय/प्रयोजन (in/for killing)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी; एकवचन
धृतःdetermined
धृतः:
Karta-anvaya (कर्तृविशेषण)
TypeVerb
Rootधृ (धातु)
Formक्त (past passive participle); पुंलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; “resolved/steadfast”
अभवत्became
अभवत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past); परस्मैपद; प्रथमपुरुष; एकवचन

In the meantime, the evil self Ravana who is called so, as he makes others cry, in intense anger making loud noise, stroking an unassailable weapon which was like the thunderbolt, capable of killing all enemies, a spike which closely resembled mountain peaks, dreadful even to think, like a mass of smoke, sharp and pointed, blazing like at the dissolution of the universe, very frightening, difficult to hand le, like the god of death, a terror for all beings, frightening, tearing, splitting, glowing like trident seized hold of to attack Rama.

R
Rāvaṇa
Ś
Śūla (trident)

FAQs

Dharma is contrasted with terrorizing power: fear inflicted on ‘all beings’ signals adharma, since righteous strength protects the innocent rather than becoming universally threatening.

Rāvaṇa physically takes up the trident, and the narration frames it as an embodiment of his rage and destructive intent.

The implied virtue is ahiṃsā/constraint within dharma: the text shows what happens when force is unrestrained and fueled by roṣa.