Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

चन्द्रप्रकाशे लङ्कानिरीक्षणम्

Moonlit Survey of Lanka and the Unfound Sita

ततो वरार्हाः सुविशुद्धभावा स्तेषां स्त्रियस्तत्र महानुभावाः।प्रियेषु पानेषु च सक्तभावा ददर्श तारा इव सुप्रभावाः।।5.5.17।।

tato varārhāḥ suviśuddhabhāvāḥ teṣāṁ striyas tatra mahānubhāvāḥ |priyeṣu pāneṣu ca saktabhāvā dadarśa tārā iva suprabhāvāḥ ||5.5.17||

അപ്പോൾ അവൻ അവിടെ ആ രാക്ഷസന്മാരുടെ ഭാര്യമാരെ കണ്ടു—ശ്രേഷ്ഠാഭരണങ്ങൾക്ക് അർഹരായ, അത്യന്തം ശുദ്ധഭാവമുള്ള, മഹാനുഭാവിനികൾ; പ്രിയന്മാരോടും പാനത്തോടും ആസക്തരായി, നക്ഷത്രങ്ങളെപ്പോലെ ദീപ്തിമാന്മാരായി തെളിഞ്ഞു.

ततःthen; thereafter
ततः:
अधिकरण-सम्बन्ध (काल/क्रम-सूचना)
TypeIndeclinable
Rootततः (तद्-प्रातिपदिकात् अव्यय-रूपम्)
Formअव्ययम्; प्रकारः—सम्बन्ध/क्रमसूचक-अव्ययम् (ablatival adverb: 'from that/thereupon')
वरार्हाःmost excellent; worthy of the best
वरार्हाः:
कर्तृ/विशेष्य-विशेषण-सम्बन्धः (स्त्रियः इति विशेष्यस्य विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootवर + अर्ह (प्रातिपदिके; ‘श्रेष्ठ’ + ‘योग्य/अर्ह’)
Formविशेषणम्; स्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः बहुवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (वरस्य अर्हाः = ‘best-worthy/most excellent’)
सुविशुद्धभावाःof very pure disposition
सुविशुद्धभावाः:
कर्तृ/विशेष्य-विशेषण-सम्बन्धः (स्त्रियः इति विशेष्यस्य विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootसु + विशुद्ध + भाव (प्रातिपदिके; ‘well’ + ‘pure’ + ‘nature/mind’)
Formविशेषणम्; स्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः बहुवचनम्; समासः—कर्मधारयः (सुविशुद्धः भावः यस्याः/यासाम्)
तेषाम्of them; their
तेषाम्:
सम्बन्ध (षष्ठी—possessive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formसर्वनाम; षष्ठी-विभक्तिः बहुवचनम्; (genitive plural)
स्त्रियःwomen; wives
स्त्रियः:
कर्ता (ददर्श इत्यस्य)
TypeNoun
Rootस्त्री (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गम्; प्रथमा-विभक्तिः बहुवचनम्
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (स्थान)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्ययम्; तद्-प्रातिपदिकात्)
Formअव्ययम्; प्रकारः—देशवाचक-अव्ययम् (locative adverb)
महानुभावाःnoble; of great dignity
महानुभावाः:
कर्तृ/विशेष्य-विशेषण-सम्बन्धः (स्त्रियः इति विशेष्यस्य विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootमहा + अनुभाव (प्रातिपदिके; ‘great’ + ‘majesty/eminence’)
Formविशेषणम्; स्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः बहुवचनम्; समासः—कर्मधारयः (महान् अनुभावः यस्याः/यासाम्)
प्रियेषुin/with their beloveds; toward loved ones
प्रियेषु:
अधिकरण (विषय/आश्रयः—attachment directed toward)
TypeNoun
Rootप्रिय (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गे (प्रियं = ‘beloved person/thing’); सप्तमी-विभक्तिः बहुवचनम्
पानेषुin drinking; in drinks (wine etc.)
पानेषु:
अधिकरण (विषय/आश्रयः—attachment directed toward)
TypeNoun
Rootपान (प्रातिपदिकम्; √पा ‘to drink’ इत्यस्मात्)
Formनपुंसकलिङ्गम्; सप्तमी-विभक्तिः बहुवचनम्
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; प्रकारः—समुच्चय-बोधक-निपातः (conjunction)
सक्तभावाःhaving an attached disposition; devoted
सक्तभावाः:
कर्तृ/विशेष्य-विशेषण-सम्बन्धः (स्त्रियः इति विशेष्यस्य विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootसक्त + भाव (प्रातिपदिके; √सञ्ज्/सज् ‘to cling/attach’ → सक्त ‘attached’ + भाव ‘disposition’)
Formविशेषणम्; स्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः बहुवचनम्; समासः—कर्मधारयः (सक्तः भावः यस्याः/यासाम्)
ददर्शsaw
ददर्श:
क्रिया (मुख्य-क्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातुः) — ददर्श (लिट्-रूपम्)
Formलिट्-लकारः (परोक्श-भूत/Perfect); परस्मैपदम्; प्रथम-पुरुषः एकवचनम्
ताराःstars
ताराः:
उपमान (इव-योगे)
TypeNoun
Rootतारा (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गम्; प्रथमा-विभक्तिः बहुवचनम्
इवlike; as if
इव:
उपमा-सम्बन्ध (comparison marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्ययम्)
Formअव्ययम्; प्रकारः—उपमा-वाचक-निपातः (particle of comparison)
सुप्रभावाःradiant; of fine lustre
सुप्रभावाः:
कर्तृ/विशेष्य-विशेषण-सम्बन्धः (स्त्रियः इति विशेष्यस्य विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootसु + प्रभाव (प्रातिपदिके; ‘well/very’ + ‘splendour/brightness’)
Formविशेषणम्; स्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः बहुवचनम्; समासः—कर्मधारयः (सु-प्रभावः यस्याः/यासाम्)

There he saw demonesses adorned with choicest ornaments, their minds attached faithfully to their husbands and bottles of wine. Some of the wives of the demons, however, looked gentle and bright like stars.

H
Hanumān
R
Rākṣasīs (wives of rākṣasas)

FAQs

The verse invites nuanced ethical seeing: even within an adharmic society, individuals may show purity and nobility; dharma requires fairness in judgment and truthfulness in observation.

Hanumān’s search brings him to scenes of household life, where he notices the rākṣasa women’s beauty, refinement, and attachments.

Impartiality (satya in perception): Hanumān recognizes goodness where it exists, without prejudice.