Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

अक्षवधः (The Slaying of Prince Aksha)

Sundarakāṇḍa Sarga 47

स बालभावाद्युधि वीर्यदर्पितः प्रवृद्धमन्युः क्षतजोपमेक्षणः।समाससादाप्रतिमं कपिं रणे गजो महाकूपमिवावृतं तृणैः।।5.47.20।।

sa bāla-bhāvād yudhi vīrya-darpitaḥ pravṛddha-manyuḥ kṣata-jopamekṣaṇaḥ | samāsasādāpratimaṃ kapiṃ raṇe gajo mahā-kūpam ivāvṛtaṃ tṛṇaiḥ ||5.47.20||

യൗവനത്തിന്റെ ഭാവത്തിൽ വീര്യഗർവത്തിൽ മദിച്ചും കോപം വളർന്നും രക്തവർണ്ണമായ കണ്ണുകളോടെയും അക്ഷൻ യുദ്ധത്തിൽ അപ്രതിമനായ കപിയായ ഹനുമാനിലേക്കു പാഞ്ഞുകയറി—പുല്ലാൽ മറഞ്ഞ മഹാകുഴിയിലേക്കു ഗജം ചാടുന്നതുപോലെ।

सःhe
सः:
कर्ता
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (कर्तृ), एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः (he)
बालभावात्from youthfulness / due to being young
बालभावात्:
अपादानम् (हेतुः)
TypeNoun
Rootबालभाव (बाल + भाव) (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादानम्/हेतुः), एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (बालस्य भावः)
युधिin battle
युधि:
अधिकरणम्
TypeNoun
Rootयुध् (स्त्रीलिङ्ग-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरणम्), एकवचनम्
वीर्यदर्पितःpuffed up with pride of valour
वीर्यदर्पितः:
कर्ता (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootवीर्य + दर्पित (दर्पित = दर्प् (धातु) + क्त (कृदन्त))
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः कृदन्त-विशेषणम्; समासः—तत्पुरुषः (वीर्येण दर्पितः = proud due to valour)
प्रवृद्धमन्युःwith greatly increased anger / enraged
प्रवृद्धमन्युः:
कर्ता (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootप्रवृद्ध + मन्यु (मन्यु = प्रातिपदिक; प्रवृद्ध = वृध् (धातु) + क्त (कृदन्त))
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—कर्मधारयः (प्रवृद्धः मन्युः यस्य सः/प्रवृद्धमन्युः = greatly increased anger)
क्षतजोपमेक्षणःhaving eyes like blood / blood-red-eyed
क्षतजोपमेक्षणः:
कर्ता (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootक्षतज + उपम + ईक्षण (ईक्षण = ईक्ष् (धातु) + ल्युट्/अन (प्रातिपदिक-निर्माण); उपम = प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (क्षतजस्य उपमा यस्य ईक्षणम् = whose eyes are like blood)
समाससादrushed towards / approached
समाससाद:
क्रिया
TypeVerb
Rootसम् + आ + सद् (धातु)
Formलिट्-लकारः (परोक्शभूत/परफेक्ट), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
अप्रतिमम्matchless
अप्रतिमम्:
कर्म (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootअ-प्रतिम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्; नञ्-समास/उपसर्ग-निषेधः (unmatched)
कपिम्the monkey (Hanuman)
कपिम्:
कर्म
TypeNoun
Rootकपि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्
रणेin the fight
रणे:
अधिकरणम्
TypeNoun
Rootरण (नपुंसकलिङ्ग-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरणम्), एकवचनम्
गजःthe elephant
गजः:
कर्ता
TypeNoun
Rootगज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (कर्ता), एकवचनम्
महाकूपम्a huge pit / well-like pitfall
महाकूपम्:
उपमानम्
TypeNoun
Rootमहा + कूप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (उपमान-प्रयोगे), एकवचनम्; समासः—कर्मधारयः (महान् कूपः)
इवlike
इव:
सम्बन्धः (उपमा-सूचकः)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्ययम्; उपमा-वाचक-निपातः (comparative particle)
आवृतम्covered
आवृतम्:
उपमानम् (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootआ + वृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः भूतकर्मणि कृदन्तः (covered)
तृणैःwith grass
तृणैः:
करणम्
TypeNoun
Rootतृण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (करणम्), बहुवचनम्

Young Aksha, proud of his valour with eyes blood-shot in anger rushed towards the matchless Hanuman, just as an elephant would approach a huge pitfall covered with grass.

A
Akṣa (Akṣakumāra)
H
Hanumān
E
elephant (gaja)

FAQs

The verse warns that youth and pride can cloud judgment. Dharma requires discernment (viveka) and restraint; rash aggression can lead one into unseen ruin, like a concealed pit.

Akṣa, enraged and confident, directly charges Hanumān in close engagement.

By contrast through warning: the need for self-control and prudence; Akṣa’s lack of restraint is foregrounded.