Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

अष्टादशः सर्गः (Sarga 18): रावणस्य प्रमदावनप्रवेशः

Ravana’s entry into the women’s grove

अङ्गनाशतमात्रं तु तं व्रजन्तमनुव्रजत्।महेन्द्रमिव पौलस्त्यं देवगन्धर्वयोषितः।।5.18.10।।

aṅganāśatamātraṃ tu taṃ vrajantam anuvrajat |

mahendram iva paulastyaṃ devagandharvayoṣitaḥ ||

ആ പൗലസ്ത്യൻ (രാവണൻ) നടന്നു പോകുമ്പോൾ, വെറും നൂറോളം സ്ത്രീകൾ മാത്രമേ അവനെ അനുഗമിച്ചിരുന്നുള്ളൂ—ദേവഗന്ധർവയോഷിതകൾ അനുഗമിക്കുന്ന മഹേന്ദ്രനെപ്പോലെ.

नमस्कृत्वाhaving saluted
नमस्कृत्वा:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootनमस् + कृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive), ‘having saluted’
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
रामायto Rama
रामाय:
Sampradāna (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, चतुर्थी-विभक्तिः (सम्प्रदान), एकवचनम्
लक्ष्मणायto Lakshmana
लक्ष्मणाय:
Sampradāna (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, चतुर्थी-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
वीर्यवान्valiant
वीर्यवान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवीर्यवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; हनुमान् इति विशेषणम्
सीतादर्शनसंहृष्टःdelighted at seeing Sita
सीतादर्शनसंहृष्टः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसीता + दर्शन + संहृष्ट (प्रातिपदिकानि)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः: सीतायाः दर्शनात् संहृष्टः (delighted by seeing Sita)
हनुमान्Hanuman
हनुमान्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootहनुमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
संवृतःcovered/hidden
संवृतः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसम् + वृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘covered/hidden’
अभवत्became/remained
अभवत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकारः (imperfect/past), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्

Ravana, son of sage Paulasti, was followed by a hundred women, just as Indra is trailed by the females of gods and gandharvas.

R
Rāvaṇa (Paulastya)
M
Mahendra (Indra)
D
Devas
G
Gandharvas
W
Women attendants

FAQs

The verse invites ethical contrast: royal splendor and entourage do not equal Dharma; righteousness is measured by conduct, not display.

Rāvaṇa approaches with an entourage of women, described in a simile comparing him to Indra’s retinue.

Primarily a cautionary theme rather than a virtue: worldly grandeur can mask unrighteous intent.