Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

अशोकवनिकाविचारः

Survey of the Aśoka Grove and its Enchanted Landscape

स तु संहृष्टसर्वाङ्गः प्राकारस्थो महाकपिः।पुष्पिताग्रान्वसन्तादौ ददर्श विविधान् द्रुमान्।।5.14.2।।सालानशोकान् भव्यांश्च चंपकांश्च सुपुष्पितान्।उद्दालकान्नागवृक्षांश्चूतान्कपिमुखानपि।।5.14.3।।

sālān aśokān bhavyāṃś ca campakāṃś ca supuṣpitān |

uddālakān nāgavṛkṣāṃś cūtān kapi-mukhān api ||5.14.3||

അവൻ പുഷ്പസമൃദ്ധമായ പലവിധ വൃക്ഷങ്ങളെ കണ്ടു—ശാല, അശോക, ഭംഗിയാർന്ന ചമ്പക, ഉദ്ദാലക, നാഗവൃക്ഷം, ചൂതം (മാവ്), കൂടാതെ കപിമുഖംപോലെ ചുവന്ന ഫലങ്ങളുള്ള വൃക്ഷങ്ങളെയും.

सालान्śāla trees
सालान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
अशोकान्aśoka trees
अशोकान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअशोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
भव्यान्splendid
भव्यान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभव्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
चम्पकान्campaka trees
चम्पकान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootचम्पक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
सुपुष्पितान्well-flowered
सुपुष्पितान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुपुष्पित (कृदन्त; सु- उपसर्ग + √पुष्प् (धातु) + क्त)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त (past participle used adjectivally)
उद्दालकान्uddālaka trees
उद्दालकान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootउद्दालक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
नाग-वृक्षान्nāga trees
नाग-वृक्षान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनाग (प्रातिपदिक) + वृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः/नामधारय (nāga-named trees)
चूतान्mango trees
चूतान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootचूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
कपि-मुखान्kapimukha trees (monkey-faced)
कपि-मुखान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकपि (प्रातिपदिक) + मुख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; कर्मधारयः (monkey-faced [trees])
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), समुच्चय/अपेक्षार्थ (also/even)

Standing on the boundary wall, the great vanara contracted his body and observed the blossoms on several tree tops---- Salas, lovely Ashoka trees and blossoms of champak, uddalaka, naga, mangoes with their fruits crimson as the snout of a monkey, it being the beginning of Spring.

H
Hanumān
L
Laṅkā
Ś
śāla
A
aśoka
C
campaka
U
uddālaka
N
nāgavṛkṣa
C
cūta (mango)

FAQs

Even in a setting of abundance and pleasure (spring bloom), Dharma is to remain aligned with one’s entrusted responsibility. The Ramayana repeatedly places beauty before the hero/servant to test whether truth and duty remain foremost.

From the rampart/boundary area, Hanuman surveys the blossoming trees of Lanka at the start of spring as part of his careful search.

Discipline in observation: Hanuman’s reconnaissance is detailed and methodical, showing a responsible agent who gathers information without distraction.