Previous Verse
Next Verse

Shloka 27

रावणान्तःपुरे शयनदर्शनम्

Hanumān Observes Rāvaṇa’s Inner Apartments and Sleeping Court

मुक्तामणिविचित्रेण काञ्चनेन विराजितम्।मकुटेनापवृत्तेन कुण्डलोज्वलिताननम्।।5.10.25।।रक्तचन्दनदिग्धेन तथा हारेण शोभिना।पीनायतविशालेन वक्षसाऽभिविराजितम्।।5.10.26।।पाण्डरेणापविद्धेन क्षौमेण क्षतजेक्षणम्।महार्हेण सुसंवीतं पीतेनोत्तमवाससा।।5.10.27।।माषराशिप्रतीकाशं निश्श्वसन्तं भुजङ्गवत्।गाङ्गे महति तोयान्ते प्रसुप्तमिव कुञ्जरम्।।5.10.28।।चतुर्भिः काञ्चनैर्दीपैद्धीप्यमानचतुर्दिशम्।प्रकाशीकृतसर्वाङ्गं मेघं विद्युद्गणैरिव।।5.10.29।।पादमूलगताश्चापि ददर्श सुमहात्मनः।पत्नी: स प्रियभार्यस्य तस्य रक्षःपतेर्गृहे।।5.10.30।।

pāṇḍareṇāpaviddhena kṣaumeṇa kṣatajekṣaṇam |

mahārheṇa susaṃvītaṃ pītenottamavāsasā ||5.10.27||

അവന്റെ കണ്ണുകൾ രക്തവർണ്ണമായിരുന്നു; വഴുതി അസ്ഥാനം വന്ന സൂക്ഷ്മമായ വെളുത്ത ക്ഷൗമവസ്ത്രം ധരിച്ചിരുന്നുവെങ്കിലും, ഉത്തമമായ മഞ്ഞ മേൽവസ്ത്രംകൊണ്ട് നന്നായി പൊതിഞ്ഞിരുന്നു.

पाण्डरेणwith/ by (a) white (cloth)
पाण्डरेण:
करण (करणम् / Instrument)
TypeAdjective
Rootपाण्डर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् (Instrumental singular, neuter); विशेषणम् (qualifier)
अपविद्धेनcast aside, displaced, in disarray
अपविद्धेन:
करण (करणम् / Instrument)
TypeAdjective
Rootअप + √व्यध् (धातु) → अपविद्ध (कृदन्त-भूतकृदन्त/क्त)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् (Instrumental singular, neuter); क्त-प्रत्ययान्तः भूतकृदन्तः (past passive participle)
क्षौमेणwith linen/silken cloth
क्षौमेण:
करण (करणम् / Instrument)
TypeNoun
Rootक्षौम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् (Instrumental singular, neuter)
क्षतज-ईक्षणम्having blood-red eyes
क्षतज-ईक्षणम्:
कर्म (कर्म / Object)
TypeAdjective
Rootक्षतज (प्रातिपदिक) + ईक्षण (प्रातिपदिक)
Formसमासः: षष्ठी-तत्पुरुषः (genitive determinative) ‘क्षतजस्य ईक्षणम्’; नपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Accusative singular, neuter); विशेषणम्
महार्हेणwith very precious (garment)
महार्हेण:
करण (करणम् / Instrument)
TypeAdjective
Rootमहार्ह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् (Instrumental singular, neuter); विशेषणम्
सु-संवीतम्well covered, well clad
सु-संवीतम्:
कर्म (कर्म / Object)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय) + सम् + √वे (धातु) → संवीत (कृदन्त-भूतकृदन्त/क्त)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Accusative singular, neuter); क्त-प्रत्ययान्तः भूतकृदन्तः; उपसर्गः सम्; अव्यय-पूर्वपद ‘सु-’ (well-)
पीतेनwith yellow (cloth)
पीतेन:
करण (करणम् / Instrument)
TypeAdjective
Rootपीत (प्रातिपदिक; √पा धातु से क्त)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् (Instrumental singular, neuter); क्तान्त-विशेषणम् ‘yellow’
उत्तम-वाससाwith excellent garments
उत्तम-वाससा:
करण (करणम् / Instrument)
TypeNoun
Rootउत्तम (प्रातिपदिक) + वासस् (प्रातिपदिक)
Formसमासः: कर्मधारयः ‘उत्तमं वासः’; नपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् (Instrumental singular, neuter)

Hanuman saw Ravana, whose face was lit up by his earrings. His shining headgear studded with gold and pearls was set aside. His fleshy, broad chest on which the pearl necklace had slightly receded from its position(as he was asleep) was shining along with the red sandal paste. He had put on a splendid white silken cloth which had also slipped a little and was covered with exquisitely rich yellow upper garment. His eyes were bloodred. His body was comparable to a heap of blackbeans. He was sighing heavily like a hissing snake. He appeared like an elephant sleeping on the banks of the great river Ganges. With four golden lamps glowing on four sides of the bed,the four directions were illuminated. All his limbs lit up bright (with the glow of lamps), he looked like a cloud with streaks of lightning. His dear wives were seen resting at his feet in the palace of the lord of demons.

R
Ravana

FAQs

The verse underscores that outward magnificence and luxury do not equate to dharma; Ravana’s regal appearance is contrasted by his adharma, reminding the listener to judge by righteousness and conduct rather than display.

Hanuman’s task depends on accurate observation and truthful reporting; the precise description reflects satya as disciplined, reliable perception—seeing things as they are before acting.