Previous Verse
Next Verse

Shloka 19

रावणान्तःपुरे शयनदर्शनम्

Hanumān Observes Rāvaṇa’s Inner Apartments and Sleeping Court

काञ्चनाङ्गदसन्नध्दै च ददर्श स महात्मनः।विक्षिप्तौ राक्षसेन्द्रस्य भुजाविन्द्रध्वजोपमौ।।5.10.15।।ऐरावतविषाणाग्रैरापीडनकृतव्रणौ।वज्रोल्लिखितपीनांसौ विष्णुचक्रपरिक्षतौ।।5.10.16।।पीनौ समसुजातांसौ संगतौ बलसंयुतौ।सुलक्षणनखाङ्गुष्ठा स्वङ्गुलीतललक्षितौ।।5.10.17।।संहतौ परिघाकारौ वृत्तौ करिकरोपमौ।विक्षिप्तौ शयने शुभ्रे पञ्चशीर्षाविवोरगौ।।5.10.18।।शशक्षतजकल्पेन सुशीतेन सुगन्धिना।चन्दनेन परार्ध्येन स्वनुलिप्तौ स्वलङ्कृतौ।।5.10.19।।उत्तमस्त्रीविमृदितौ गन्धोत्तमनिषेवितौ।यक्षपन्नगगन्धर्वदेवदानवराविणौ।।5.10.20।।

śaśakṣatajakalpena suśītena sugandhinā |

candanena parārdhyena svanuliptau svalaṅkṛtau ||5.10.19||

അവ ഭുജങ്ങൾ അത്യന്തം വിലയേറിയ ചന്ദനലേപം കൊണ്ടു ലിപ്തവും അലങ്കൃതവുമായിരുന്നു—ശീതളവും സുഗന്ധിതവും, മുയലിന്റെ രക്തംപോലെ ചുവപ്പുനിറമുള്ളതും; അതുകൊണ്ട് വിശ്രമത്തിലായിരുന്നാലും ആഡംബരശോഭയിൽ ദീപ്തമായിരുന്നു।

शश-क्षतज-कल्पेनwith (paste) like hare’s blood (reddish)
शश-क्षतज-कल्पेन:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootशश (प्रातिपदिक) + क्षतज (प्रातिपदिक) + कल्प (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; तत्पुरुषः (शशस्य क्षतजम् इव कल्पः—hare-blood-like); करण/हेतु-भावे (instrumental of manner)
सुशीतेनvery cool
सुशीतेन:
Karaṇa-viśeṣaṇa (करण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुशीता (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying चन्दनेन)
सुगन्धिनाfragrant
सुगन्धिना:
Karaṇa-viśeṣaṇa (करण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुगन्धिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; विशेषणम् (fragrant)
चन्दनेनwith sandal paste
चन्दनेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootचन्दन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; करणम् (instrument)
परार्ध्येनmost precious
परार्ध्येन:
Karaṇa-viśeṣaṇa (करण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरार्ध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; विशेषणम् (very precious/excellent)
स्व-अनुलिप्तौsmeared (with it)
स्व-अनुलिप्तौ:
Karta-viśeṣaṇa (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + अनुलिप्त (कृदन्त; √लिप् धातु, क्त; अनु-उपसर्ग)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; तत्पुरुषः (स्वयम् अनुलिप्तौ/स्वेन अनुलिप्तौ—smeared on themselves); क्तान्त-विशेषणम्
स्व-अलङ्कृतौadorned
स्व-अलङ्कृतौ:
Karta-viśeṣaṇa (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + अलङ्कृत (कृदन्त; √कृ धातु, क्त; अलम्-उपसर्ग)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; तत्पुरुषः (स्वयम् अलङ्कृतौ—adorned); क्तान्त-विशेषणम्

Looking around, Hanuman noticed a bed chamber, with a heavenly dais on which he saw a couch encrusted with crystals, vaidurya, and inlaid with colourful ivory and gold. It had an exquisite rich covering.

R
Rāvaṇa
C
Candana (sandal paste)

FAQs

Dharma here is shown by contrast: external adornment and sensual refinement do not equal righteousness. The Ramayana repeatedly distinguishes inner virtue (dharma, satya) from outward splendor.

Hanumān, hidden in the palace, observes Rāvaṇa’s body—especially his mighty arms—lying on a bed, perfumed and decorated, as part of assessing the enemy while continuing the search for Sītā.

Hanumān’s clarity of judgment: he notes details precisely without being morally impressed by luxury, keeping truth (satya) about character separate from appearance.