Shloka 4

अग्रहस्तं विधुन्वंस्तु हस्ती हस्तमिवात्मनः।तिर्यगूर्ध्वं शरीरे च पातयित्वा शिरोधराम्।।।।अग्राक्ष्णा वीक्षमाणस्तु तिर्यग्भ्रातरमब्रवीत्।

agrahastaṃ vidhunvaṃs tu hastī hastam ivātmanaḥ |

tiryag-ūrdhvaṃ śarīre ca pātayitvā śirodharām ||

agrākṣṇā vīkṣamāṇas tu tiryag bhrātaram abravīt |

ആന തുമ്പ് ഉയർത്തി കുലുക്കുന്നതുപോലെ അവൻ തന്റെ മുൻകൈ കുലുക്കി; കഴുത്ത് വശത്തേക്കും മേലേക്കും കീഴേക്കും ഞെട്ടിച്ച്, മൂർച്ചയുള്ള ചെരിവുനോട്ടത്തോടെ സഹോദരനെ നോക്കി, ലക്ഷ്മണൻ അഗ്രജനെ അഭിസംബോധന ചെയ്തു।

अग्रहस्तम्forearm
अग्रहस्तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअग्र-हस्त (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (अग्रः हस्तः); पुंलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/कर्म), एकवचन; ‘forearm/front hand’
विधुन्वन्shaking
विधुन्वन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootधुन् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘shaking’
तुbut
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात
हस्तीan elephant
हस्ती:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootहस्तिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमान-प्रयोगे
हस्तम्trunk/hand
हस्तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहस्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘hand/trunk’
इवlike
इव:
Upamā (उपमा-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय
आत्मनःof his own
आत्मनः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; ‘of himself/its own’
तिर्यक्sideways
तिर्यक्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतिर्यक् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय; ‘sideways’
ऊर्ध्वम्upwards
ऊर्ध्वम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootऊर्ध्व (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय; ‘upwards’
शरीरेin the body
शरीरे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootशरीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
पातयित्वाhaving cast
पातयित्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootपत्/पातय् (धातु)
Formणिच्-प्रयोगे क्त्वान्त (causative absolutive), ‘having caused to fall/cast’
शिरोधराम्neck
शिरोधराम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशिरस्-धरा (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (शिरसः धरा); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘neck’
अग्राक्ष्णाwith a sidelong glance
अग्राक्ष्णा:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootअग्र-अक्षि (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (अग्रेण अक्ष्णा/अग्रं अक्षि); नपुंसकलिङ्ग ‘अक्षि’, तृतीया (Instrumental/करण), एकवचन; ‘with the corner/fore-part of the eye’
वीक्षमाणःlooking
वीक्षमाणः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootवीक्ष् (धातु)
Formशानच्-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present middle participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘looking’
तुbut
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात
तिर्यक्obliquely
तिर्यक्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतिर्यक् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय
भ्रातरम्(his) brother
भ्रातरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; ‘said’

O Lord! today you shall see the power of my glorious weapons in depriving the king (Dasaratha) of his authority and establishing your supremacy over the kingdom.

L
Lakshmana
R
Rama

FAQs

The verse frames Lakshmana’s intense emotional response as a prelude to a dharma-debate: how a younger brother should react when he believes injustice threatens the rightful order.

In Ayodhya, after the exile decision, Lakshmana becomes visibly agitated and is about to address Rama with forceful counsel.

Lakshmana’s fierce loyalty and protective devotion to Rama, expressed as uncompromising readiness to act.