Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

रामस्य राजमार्गगमनम्

Rama’s Progress along the Royal Highway

चन्दनानां च मुख्यानामगरूणां च सञ्चयैः।।।।उत्तमानां च गन्धानां क्षौमकोशाम्बरस्य च।अविद्धाभिश्च मुक्ताभिरुत्तमैस्स्फाटिकैरपि।।।।शोभमानमसंबाधैस्तं राजपथमुत्तमम्।संवृतं विविधैःपुष्पैर्भक्ष्यैरुच्चावचैरपि।।।।

candanānāṃ ca mukhyānām agarūṇāṃ ca sañcayaiḥ |

uttamānāṃ ca gandhānāṃ kṣaumakośāmbarasya ca |

aviddhābhiś ca muktābhir uttamaiḥ sphāṭikair api |

śobhamānam asaṃbādhais taṃ rājapatham uttamam |

saṃvṛtaṃ vividhaiḥ puṣpair bhakṣyair uccāvacair api ||

മികച്ച ചന്ദനവും അഗരുവും കൂമ്പാരങ്ങളായി, ഉത്തമ സുഗന്ധദ്രവ്യങ്ങളും വെളുത്ത ക്ഷൗമവസ്ത്രക്കെട്ടുകളും നിറഞ്ഞു; കുത്തില്ലാത്ത മുത്തുകളും ശ്രേഷ്ഠ സ്ഫടികവസ്തുക്കളും കൊണ്ട് തിളങ്ങുന്ന, തടസ്സമില്ലാതെ വിശാലമായ ആ ഉത്തമ രാജപഥം പലവിധ പുഷ്പങ്ങളും നാനാവിധ ഭക്ഷ്യങ്ങളും ചിതറിക്കിടന്ന് മൂടപ്പെട്ടിരുന്നു.

चन्दनानाम्of sandalwood
चन्दनानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive relation)
TypeNoun
Rootचन्दन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
मुख्यानाम्of the finest
मुख्यानाम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुख्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुल्लिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; विशेषण (of चन्दनानाम्/अगरूणाम्)
अगरूणाम्of agaru
अगरूणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअगरु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
सञ्चयैःby heaps/collections
सञ्चयैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootसञ्चय (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
उत्तमानाम्of excellent
उत्तमानाम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; विशेषण (of गन्धानाम्)
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
गन्धानाम्of fragrances/perfumes
गन्धानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootगन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
क्षौमकोशाम्बरस्यof linen and silk cloth
क्षौमकोशाम्बरस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootक्षौम (प्रातिपदिक) + कौशाम्बर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; समासः—इतरेतर-द्वन्द्वः (क्षौमं च कौशाम्बरं च)
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
अविद्धाभिःunpierced (unstrung)
अविद्धाभिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ-विद् (धातु) → अविद्ध (कृदन्त)
Formकर्मणि क्त-प्रत्ययान्त (PPP) ‘unpierced’, स्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (of मुक्ताभिः)
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
मुक्ताभिःwith pearls
मुक्ताभिः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootमुक्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
उत्तमैःexcellent
उत्तमैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (of स्फाटिकैः)
स्फाटिकैःwith crystals/crystal items
स्फाटिकैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootस्फाटिक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अपिalso
अपि:
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (particle) = ‘also/even’
शोभमानम्shining/splendid
शोभमानम्:
Karma-anvaya (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ्/शोभ् (धातु) → शोभमान (कृदन्त)
Formशानच्-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले कृदन्त (present middle participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (of राजपथम्)
असंबाधैःby unobstructed/spacious (arrangements)
असंबाधैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeAdjective
Rootअसंबाध (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (instrumental of means: ‘by spacious (arrangements)’)
तम्that
तम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (refers to राजपथम्)
राजपथम्royal road
राजपथम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootराज (प्रातिपदिक) + पथ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (राज्ञः पथः)
उत्तमम्excellent
उत्तमम्:
Karma-anvaya (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (of राजपथम्)
संवृतम्covered/filled
संवृतम्:
Karma-anvaya (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-वृ (धातु) → संवृत (कृदन्त)
Formकर्मणि क्त-प्रत्ययान्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (of राजपथम्)
विविधैःvarious
विविधैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (of पुष्पैः/भक्ष्यैः)
पुष्पैःwith flowers
पुष्पैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootपुष्प (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
भक्ष्यैःwith foods/edibles
भक्ष्यैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootभक्ष्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
उच्चावचैःof varied kinds (high and low)
उच्चावचैः:
Visheshana (विशेषण of भक्ष्यैः)
TypeAdjective
Rootउच्च (प्रातिपदिक) + अवच (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः—द्वन्द्वः (उच्चैः च अवचैः च = high and low/varied)
अपिalso
अपि:
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (particle)

The highway (Rama entered) was splendid and spacious with heaps of sandal and agaru of the highest quality, excellent fragrant substances and bundles of white silken cloth. It gleamed with unholed (pristine) pearls, articles made of crystals, flowers of every kind and articles of food of every variety.

R
royal highway (rājapatha)
S
sandalwood (candana)
A
agaru (agaru)
P
pearls (muktā)
F
flowers (puṣpa)

FAQs

Dharma as public order and auspicious generosity: the city’s orderly, reverent celebration reflects a culture that honors righteous succession and communal well-being.

Ayodhyā’s main road is described as richly adorned and prepared as Rāma proceeds through the city.

Collective virtue of the citizens: devotion, hospitality, and reverence toward a dharmic prince.