Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

जटायुवृत्तान्तः

Jatāyu’s Testimony and Rāma’s Grief

तं तथा परितापार्तं लक्ष्मणो राममब्रवीत्।इदमेव जनस्थानं त्वमन्वेषितुमर्हसि।।।।राक्षसैर्बहुभिः कीर्णं नानाद्रुमलतायुतम्।

taṁ tathā paritāpārtaṁ lakṣmaṇo rāmam abravīt | idam eva janasthānaṁ tvam anveṣitum arhasi || rākṣasair bahubhiḥ kīrṇaṁ nānā-drumalatāyutam ||

ഇങ്ങനെ ദഹിക്കുന്ന ദുഃഖത്തിൽ പീഡിതനായ രാമനെ കണ്ടു ലക്ഷ്മണൻ പറഞ്ഞു: “ആദ്യം ഈ ജനസ്ഥാനത്തെയേ നീ അന്വേഷിക്കണം; ഇത് അനേകം രാക്ഷസന്മാരാൽ നിറഞ്ഞതും നാനാവിധ വൃക്ഷലതകളാൽ സമൃദ്ധവുമാണ്.”

तम्him (that one)
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तथाthus
तथा:
Prakara (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb: thus/so)
परितापार्तम्distressed with grief
परितापार्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरिताप + आर्त (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास ('afflicted by grief/torment'), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तम्/रामम्-विशेषण
लक्ष्मणःLakṣmaṇa
लक्ष्मणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रामम्Rāma
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
इदम्this
इदम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; जनस्थानम्-विशेषण
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्यय (emphatic particle: indeed/only)
जनस्थानम्Janasthāna (place)
जनस्थानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootजनस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
अन्वेषितुम्to search
अन्वेषितुम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Rootअनु + इष् (धातु) → अन्वेषितुम् (तुमुन्)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive), क्रियार्थक (purpose)
अर्हसिshould, are fit to
अर्हसि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअर्ह् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
राक्षसैःby demons
राक्षसैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (Instrumental), बहुवचन
बहुभिःmany
बहुभिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootबहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; राक्षसैः-विशेषण
कीर्णम्filled, strewn
कीर्णम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकॄ (धातु) → कीर्ण (भूतकृदन्त)
Formभूतकृदन्त, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; जनस्थानम्-विशेषण
नानाद्रुमलतायुतम्with many kinds of trees and creepers
नानाद्रुमलतायुतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनाना + द्रुम + लता + युत (भूतकृदन्त from यु/युज्)
Formतत्पुरुष-समास ('endowed with various trees and creepers'), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; जनस्थानम्-विशेषण

Rama hugged the king of vultures with servered wings, drenched in blood and asking him where Sita who was as dear to him as his life was, he dropped him and fell down on the ground.ityārṣē śrīmadrāmāyaṇē vālmīkīya ādikāvyē araṇyakāṇḍē saptaṣaṣṭitamassargaḥ৷৷Thus ends the sixtyseventh sarga of Aranyakanda of the holy Ramayana the first epic composed by sage Valmiki.

L
Lakṣmaṇa
R
Rāma
J
Janasthāna
R
Rākṣasas

FAQs

Dharma is expressed as disciplined, step-by-step inquiry: Lakṣmaṇa urges a methodical search grounded in reality, not despair.

Lakṣmaṇa responds to Rāma’s anguish by proposing that they search Janasthāna first, despite its dangers.

Steadfast intelligence (buddhi) and supportive loyalty—Lakṣmaṇa offers practical guidance to stabilize Rāma.