Previous Verse
Next Verse

Shloka 28

मायामृगदर्शनम्

The Vision of the Illusory Deer

मसारगल्लर्कमुखश्शङ्खमुक्तानिभोदरः।कस्य नामाभिरूप्योऽसौ न मनो लोभयेन्मृगः।।।।

masāragallarkamukhaḥ śaṅkhamuktānibhodaraḥ |

kasya nāmābhirūpyo 'sau na mano lobhayen mṛgaḥ || 3.43.28 ||

അതിന്റെ മുഖം മരതകപാത്രംപോലെ, ഉദരം ശംഖമോ മുത്തോ പോലെയുള്ള ദീപ്തിയോടെ; ഇത്തരമൊരു മനോഹര മൃഗത്തെ കണ്ടാൽ ആരുടെ മനസ്സ് മോഹിക്കാതിരിക്കും?

मांसहेतोःfor the sake of meat
मांसहेतोः:
प्रयोजन/हेतु (Purpose/Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootमांस-हेतु (प्रातिपदिक; मांस + हेतु)
Formतत्पुरुष-समास: मांसस्य हेतुḥ; पुंलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative of purpose/cause), एकवचन
अपिalso/even
अपि:
सम्बन्धसूचक-निपात (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle)
मृगान्deer
मृगान्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), बहुवचन
विनोदार्थम्for sport/amusement
विनोदार्थम्:
प्रयोजन (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootविनोद-अर्थ (प्रातिपदिक; विनोद + अर्थ)
Formतत्पुरुष-समास: विनोदस्य अर्थः; पुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; प्रयोजनार्थे (as purpose)
and
:
समुच्चय (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात
धन्वनःarchers
धन्वनः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधन्वन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
घ्नन्तिkill
घ्नन्ति:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम
लक्ष्मणO Lakṣmaṇa
लक्ष्मण:
सम्बोधन (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
राजानःkings
राजानः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; धन्वनः इति पदस्य विशेष्य-सम्बन्ध (apposition)
मृगयायाम्in hunting
मृगयायाम्:
अधिकरण (Context/location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमृगया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
महावनेin a great forest
महावने:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहा-वन (प्रातिपदिक; महा + वन)
Formकर्मधारय-समास: महत् वनम्; नपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन

Whose mind will not be filled with wonder on seeing this divine beauty glittering like lustrous gold and studded with a variety of gems ?

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
D
deer (mṛga)
C
conch (śaṅkha)

FAQs

It teaches that desire is natural, but Dharma lies in not letting greed or fascination govern action; truth (satya) must guide choices over mere attraction.

Rāma acknowledges how the deer’s jewel-like features can lure anyone, explaining Sītā’s captivation and foreshadowing the danger of pursuing it.

Honest recognition of human vulnerability—admitting how the mind can be drawn to beauty is a step toward ethical restraint.