Previous Verse
Next Verse

Shloka 5

खरवधः — The Slaying of Khara

Janasthana Battle Climax

नीचस्य क्षुद्रशीलस्य मिथ्यावृत्तस्य रक्षसः।प्राणानहं हरिष्यामि गरुत्मानमृतं यथा।।।।

nīcasya kṣudra-śīlasya mithyā-vṛttasya rakṣasaḥ | prāṇān ahaṃ hariṣyāmi garutmān amṛtaṃ yathā ||

ഗരുഡൻ അമൃത് അപഹരിച്ചതുപോലെ, നീചനും ക്ഷുദ്രസ്വഭാവിയും കപടവേഷധാരിയുമായ ഈ രാക്ഷസന്റെ പ്രാണൻ ഞാൻ കവരും.

नीचस्यof the base/low
नीचस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeAdjective
Rootनीच (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन; विशेषण (of रक्षसः)
क्षुद्रशीलस्यof one of petty nature
क्षुद्रशीलस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeAdjective
Rootक्षुद्र (प्रातिपदिक) + शील (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयसमास: क्षुद्रं शीलं यस्य; पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषण
मिथ्यावृत्तस्यof one with false conduct
मिथ्यावृत्तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeAdjective
Rootमिथ्या (अव्यय/प्रातिपदिक-भाव) + वृत्त (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास: मिथ्या वृत्तम् यस्य; पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषण
रक्षसःof the demon
रक्षसः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootरक्षस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन
प्राणान्life-breaths / life
प्राणान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्राण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), बहुवचन
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (कर्ता), एकवचन
हरिष्यामिwill take away
हरिष्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootहृ (धातु)
Formलृट् (भविष्यत्/Future), परस्मैपद; उत्तमपुरुष, एकवचन
गरुत्मान्Garuda
गरुत्मान्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootगरुत्मत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
अमृतम्nectar/ambrosia
अमृतम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअमृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
यथाas/like
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/marker)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमावाचक/प्रकारवाचक अव्यय (as/like)

You are mean. You have false pride. You are of low behaviour. I shall take away your life, O demon,, Just as Garuda carried off the nectar.

R
Rāma
R
Rākṣasa
G
Garuḍa
A
Amṛta

FAQs

The verse frames lethal force as dharmic when directed against persistent adharma—those who deceive and prey on others—so that protection and order may be restored.

Rāma declares his intent to end the rākṣasa’s life, using the Garuḍa–amṛta episode as a forceful analogy for decisive taking.

Rāma’s resolve and righteous indignation against falsehood and cruelty.