Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

खरसेनासङ्ग्रामः

The Battle with Khara’s Host at the Hermitage

निवृत्तास्तु पुनस्सर्वे दूषणाश्रयनिर्भयाः।राममेवाभ्यधावन्त सालतालशिलायुधाः।।।।

nivṛttās tu punas sarve dūṣaṇāśrayanirbhayāḥ | rāmam evābhyadhāvanta sālatālaśilāyudhāḥ ||

അപ്പോൾ അവർ എല്ലാവരും വീണ്ടും തിരിഞ്ഞു; ദൂഷണന്റെ ആശ്രയം കൊണ്ടു നിർഭയരായി, ശാല-താല വൃക്ഷങ്ങളും ശിലകളും ആയുധങ്ങളാക്കി എടുത്ത് രാമനിലേക്കുതന്നെ പാഞ്ഞുവന്നു.

निवृत्ताःreturned
निवृत्ताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनि-वृत् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past participle) ‘returned/turned back’; पुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचनम्
तुbut/indeed
तु:
Sambandha-dyotaka (सम्बन्धद्योतक)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्ययम्; विरोध/अन्वयार्थक (particle: ‘but/indeed’)
पुनःagain
पुनः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्ययम्; क्रियाविशेषणम् (adverb)
सर्वेall
सर्वे:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘all (of them)’
दूषणाश्रयनिर्भयाःfearless under Dūṣaṇa’s protection
दूषणाश्रयनिर्भयाः:
Kartṛ-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootदूषण (प्रातिपदिक) + आश्रय (प्रातिपदिक) + निर्भय (प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुष): दूषण-आश्रय-निर्भय = ‘दूषणस्य आश्रयः येषां ते’ (sense: protected by Dūṣaṇa, hence fearless); पुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचनम्
रामम्Rāma
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
एवindeed/only
एव:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधारणार्थक (emphatic particle)
अभ्यधावन्तran towards
अभ्यधावन्त:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि-धाव् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; ‘ran towards’
सालतालशिलायुधाः(they) whose weapons were sāla, tāla (palms), and stones
सालतालशिलायुधाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसाल (प्रातिपदिक) + ताल (प्रातिपदिक) + शिला (प्रातिपदिक) + आयुध (प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुष): साल-ताल-शिला-आयुध = ‘सालतालेन शिलया च आयुधानि येषां ते’; पुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचनम्

Under Dusana's protection, all of them felt relieved from fear and, carrying sal and palm trees and stones as weapons, advanced towards Rama again.

D
Dūṣaṇa
R
Rāma
S
sāla (tree)
T
tāla (palm tree)
Ś
śilā (stones)

FAQs

False courage can arise from unjust backing; dharma distinguishes inner moral bravery from mere confidence borrowed from a powerful patron.

Encouraged by Dūṣaṇa, the rākṣasas re-engage and attack Rāma using uprooted trees and stones.

Rāma’s unshaken composure is implied: the enemy needs external reassurance to face him again.