Previous Verse
Next Verse

Shloka 30

The Greatness of Kāśī (Avimukta): Pilgrimage Calendar, Yātrā-Dharma, and the Network of Śiva-Liṅgas

मत्स्योदरी तृतीया च एतास्तिस्रतु पुण्यदाः । मंदाकिनी तत्र पुण्या मध्यमेश्वरसंस्थिता ॥ ३० ॥

matsyodarī tṛtīyā ca etāstisratu puṇyadāḥ | maṃdākinī tatra puṇyā madhyameśvarasaṃsthitā || 30 ||

മൂന്നാമത്തേത് മത്സ്യോദരീ—ഈ മൂന്നും പുണ്യദായിനികളാണ്. അവിടെ മന്ദാകിനിയും പവിത്രമാണ്; അത് മധ്യമേശ്വര സന്നിധിയിൽ സ്ഥിതിചെയ്യുന്നു।

मत्स्य-उदरीMatsyodarī (name of a river)
मत्स्य-उदरी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमत्स्य (प्रातिपदिक) + उदरिन्/उदरी (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास ('she whose belly is like a fish'/fish-bellied—river-name); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तृतीयाthe third
तृतीया:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootतृतीय (संख्याप्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; 'मत्स्योदरी' इत्यस्य विशेषण
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/Conjunction)
एताःthese
एताः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तिस्रःthree
तिस्रः:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्याप्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; 'एताः'/'नद्यः' इत्यर्थे विशेषण
तुindeed
तु:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (अवधारण particle)
पुण्य-दाःbestowing merit
पुण्य-दाः:
Vidheyaviśeṣaṇa (विधेयविशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक) + द (कृदन्त; दा धातु + क्विप्/अ)
Formतत्पुरुष-समास ('givers of merit'); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; 'एताः' इत्यस्य विधेयविशेषण
मन्दाकिनीMandākinī
मन्दाकिनी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमन्दाकिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Deśa-adhikaraṇa (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक adverb)
पुण्याholy/meritorious
पुण्या:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; 'मन्दाकिनी' इत्यस्य विशेषण
मध्यम-ईश्वर-संस्थिताsituated at Madhyameśvara
मध्यम-ईश्वर-संस्थिता:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootमध्यम (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक) + संस्थित (कृदन्त; सम् + स्था धातु + क्त)
Formतत्पुरुष-समास ('situated at/with Madhyameśvara'); क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; 'मन्दाकिनी' इत्यस्य विशेषण

Suta (narrating the tirtha-mahatmya as transmitted in the Purana)

Vrata: none

Primary Rasa: adbhuta (wonder)

Secondary Rasa: bhakti (devotion)

M
Matsyodari
M
Mandakini
M
Madhyameshvara

FAQs

It identifies specific sacred waters as “puṇya-dāḥ” (merit-giving), teaching that contact with recognized tirtha streams—especially those connected to a deity’s shrine—supports dharma and spiritual purification.

Bhakti is implied through tirtha reverence: honoring Mandākinī and visiting Madhyameśvara cultivates devotion via pilgrimage, remembrance of the deity at the site, and faith in sanctifying grace.

Ritual application (Kalpa/Smārta practice) is implied: the verse functions as a tirtha-pramāṇa for where snāna and related rites are considered meritorious within the Purāṇic tradition.