Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 23

The Pañcarātra Vow (Haripañcaka Vrata): Observance from Śukla Ekādaśī to Pūrṇimā

सर्वात्मन् सर्वभूतेश सर्वव्यापिन्सनातन । परमान्नप्रदानेन सुप्रीतो भव माधव ॥ २३ ॥

sarvātman sarvabhūteśa sarvavyāpinsanātana | paramānnapradānena suprīto bhava mādhava || 23 ||

ഹേ സർവാത്മൻ, സർവഭൂതേശ, സർവവ്യാപി സനാതന മാധവാ! ഈ പരമ അന്നദാനത്താൽ അത്യന്തം പ്രസന്നനാകണമേ।

सर्वात्मन्O all-self (soul of all)
सर्वात्मन्:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसर्वात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः—‘सर्वं आत्मा यस्य’/‘सर्वेषामात्मा’ (epithet)
सर्व-भूत-ईशO lord of all beings
सर्व-भूत-ईश:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + भूत (प्रातिपदिक) + ईश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘सर्वभूतानाम् ईशः’
सर्व-व्यापिन्O all-pervading one
सर्व-व्यापिन्:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + व्यापिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः—‘सर्वत्र व्यापी’
सनातनO eternal one
सनातन:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeAdjective
Rootसनातन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
परम-अन्न-प्रदानेनby the offering of excellent food
परम-अन्न-प्रदानेन:
Hetu/Karana (हेतु/करण)
TypeNoun
Rootपरम (प्रातिपदिक) + अन्न (प्रातिपदिक) + प्रदान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/Instrumental), एकवचन; षष्ठी/कर्मधारय-भावसमासः—‘परमं अन्नं’ + ‘प्रदान’ (giving)
सु-प्रीतःwell-pleased
सु-प्रीतः:
Kartṛ-predicative (कर्तृसम्बन्धि विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय) + प्रीत (कृदन्त; √प्री धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; ‘सु’ उपसर्गार्थे ‘अत्यन्तम्’
भवbecome / be
भव:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
माधवO Madhava (Vishnu)
माधव:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमाधव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: adbhuta

V
Vishnu
M
Madhava

FAQs

It affirms Vishnu as the all-pervading eternal Self and teaches that sincere anna-dāna (offering food) done in devotion becomes a direct means of pleasing Mādhava.

Bhakti is expressed here as reverent praise (stuti) joined with a loving, tangible act—offering the best food—showing that devotion is both inner remembrance and outward service.

Ritual practicality is emphasized: the dāna principle (proper offering) and the use of divine epithets in stotra—applied liturgy rather than a technical Vedāṅga like Jyotiṣa or Vyākaraṇa in this specific verse.