Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

अध्याय ९६: शरभ-प्रादुर्भावः, नृसिंह-दर्पशमनम्, विष्णोः शिवस्तुतिः, फलश्रुति

त्वम् एव सर्वभूतानां प्रभावः प्रभुर् अव्ययः यदा यदा हि लोकस्य दुःखं किंचित् प्रजायते

tvam eva sarvabhūtānāṃ prabhāvaḥ prabhur avyayaḥ yadā yadā hi lokasya duḥkhaṃ kiṃcit prajāyate

നീ തന്നെയാണ് സർവ്വഭൂതങ്ങളുടെ തേജസ്സും പ്രഭാവവും, അവ്യയനായ പ്രഭു. ലോകത്തിൽ എപ്പോഴെപ്പോഴെങ്കിലും അല്പമെങ്കിലും ദുഃഖം ഉദിക്കുന്നപ്പോൾ, അതിനെ നീക്കാൻ നീ കൃപയോടെ പ്രത്യക്ഷനാകുന്നു।

त्वम् (tvam)you
त्वम् (tvam):
एव (eva)alone/indeed
एव (eva):
सर्वभूतानाम् (sarvabhūtānām)of all beings
सर्वभूतानाम् (sarvabhūtānām):
प्रभावः (prabhāvaḥ)power, majesty, inherent splendour
प्रभावः (prabhāvaḥ):
प्रभुः (prabhuḥ)Lord, sovereign
प्रभुः (prabhuḥ):
अव्ययः (avyayaḥ)imperishable, undecaying
अव्ययः (avyayaḥ):
यदा यदा (yadā yadā)whenever, time and again
यदा यदा (yadā yadā):
हि (hi)indeed
हि (hi):
लोकस्य (lokasya)of the world
लोकस्य (lokasya):
दुःखम् (duḥkham)suffering, sorrow
दुःखम् (duḥkham):
किंचित् (kiñcit)some, even a little
किंचित् (kiñcit):
प्रजायते (prajāyate)arises, comes into being.
प्रजायते (prajāyate):

Suta Goswami (narrating a devotional praise within the Linga Purana’s discourse)