Previous Verse
Next Verse

Shloka 7

अध्याय ८२ — व्यपोहनस्तवः (पापव्यपोहन-स्तोत्रम्)

शिवध्यानैकसम्पन्नः स मे पापं व्यपोहतु सूक्ष्मः सुरासुरेशानो विश्वेशो गणपूजितः

śivadhyānaikasampannaḥ sa me pāpaṃ vyapohatu sūkṣmaḥ surāsureśāno viśveśo gaṇapūjitaḥ

ശിവധ്യാനത്തിൽ ഏകാഗ്രനായ ആ പ്രഭു എന്റെ പാപം നീക്കട്ടെ. അവൻ സൂക്ഷ്മൻ, ദേവാസുരാധീശൻ, വിശ്വേശ്വരൻ, ഗണപൂജിതൻ.

śiva-dhyāna-eka-sampannaḥendowed exclusively with Śiva-meditation/wholly absorbed in Śiva-contemplation
śiva-dhyāna-eka-sampannaḥ:
saḥHe (that Lord)
saḥ:
memy
me:
pāpamsin/impurity (pāpa)
pāpam:
vyapohatumay He remove/drive away
vyapohatu:
sūkṣmaḥsubtle, imperceptible (beyond the senses)
sūkṣmaḥ:
sura-asura-īśānaḥthe ruler/lord over gods and demons
sura-asura-īśānaḥ:
viśva-īśaḥLord of the universe
viśva-īśaḥ:
gaṇa-pūjitaḥworshipped by Śiva’s Gaṇas/attended and adored by the divine hosts
gaṇa-pūjitaḥ:

Suta Goswami (narrating a Shaiva prayer/meditative eulogy within the Linga Purana’s discourse)