Previous Verse
Next Verse

Shloka 97

Īśvara-Gītā (continued): Twofold Yoga, Aṣṭāṅga Discipline, Pāśupata Meditation, and the Unity of Nārāyaṇa–Maheśvara

सर्वं लिङ्गमयं ह्येतत् सर्वं लिङ्गे प्रतिष्ठितम् / तस्माल्लिङ्गे ऽर्चयेदीशं यत्र क्वचन शाश्वतम्

sarvaṃ liṅgamayaṃ hyetat sarvaṃ liṅge pratiṣṭhitam / tasmālliṅge 'rcayedīśaṃ yatra kvacana śāśvatam

നിശ്ചയമായും ഇതെല്ലാം ലിംഗമയമാണ്; എല്ലാം ലിംഗത്തിൽ തന്നെ സ്ഥാപിതം. അതുകൊണ്ട് എവിടെയായാലും, ലിംഗത്തിൽ നിത്യനായ ഈശനെ ആരാധിക്കണം.

सर्वम्all (everything)
सर्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (implicit जगत्/इदम्)
लिङ्ग-मयम्made of/filled with liṅga
लिङ्ग-मयम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक) + मय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः: लिङ्गेन मयम् (consisting of liṅga)
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
एतत्this
एतत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
सर्वम्all
सर्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
लिङ्गेin the liṅga
लिङ्गे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रतिष्ठितम्is established
प्रतिष्ठितम्:
Kriya (क्रिया/भाव)
TypeVerb
Root√स्था (धातु) प्रति+स्था
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मणि प्रयोगः (past passive participle: established)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival: therefore/from that)
लिङ्गेin the liṅga
लिङ्गे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
अर्चयेत्one should worship
अर्चयेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√अर्च् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्
ईशम्the Lord
ईशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootईश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (where)
क्वचनanywhere
क्वचन:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचन (अव्यय)
Formअनिश्चित-देशवाचक-अव्यय (anywhere)
शाश्वतम्eternal
शाश्वतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशाश्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying ईशम्)

Lord Kurma (Vishnu) teaching the Ishvara Gita in a Shaiva-Vaishnava synthesis

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

L
Lord Kurma
I
Ishvara
L
Linga
S
Shiva

FAQs

It presents the Liṅga as the all-pervading ground in which everything is established, pointing to Īśvara as the eternal reality underlying the entire manifestation.

The verse emphasizes upāsanā (devotional-contemplative worship) centered on the Liṅga—treating ritual worship as a yogic focus for steady remembrance of Īśvara anywhere and at any time.

With Lord Kurma teaching Liṅga-upāsanā, the text frames worship of Śiva’s Liṅga as worship of the same supreme Īśvara, reflecting the Kurma Purana’s integrative Shaiva–Vaishnava theology.