Previous Verse
Next Verse

Shloka 61

Viṣṇu at Upamanyu’s Āśrama: Pāśupata Tapas, Darśana of Śiva, and Boons from Devī

श्रीकृष्ण उवाच नमो ऽस्तु ते शाश्वत सर्वयोने ब्रह्माधिपं त्वामृषयो वदन्ति / तपश्च सत्त्वं च रजस्तमश्च त्वामेव सर्व प्रवदन्ति सन्तः

śrīkṛṣṇa uvāca namo 'stu te śāśvata sarvayone brahmādhipaṃ tvāmṛṣayo vadanti / tapaśca sattvaṃ ca rajastamaśca tvāmeva sarva pravadanti santaḥ

ശ്രീകൃഷ്ണൻ പറഞ്ഞു— ഹേ ശാശ്വതാ, സർവ്വയോനേ! നിനക്കു നമസ്കാരം. ഋഷിമാർ നിന്നെ ബ്രഹ്മാവിന്റെയും അധിപതി എന്നു പറയുന്നു. തപസ്സ്, സത്ത്വം, രജസ്, തമസ്—ഇവയെല്ലാം, പ്രഭോ, സന്മാർഗ്ഗികൾ നിന്നെയേ സർവ്വരൂപമായി പ്രസ്താവിക്കുന്നു।

श्रीकृष्णःŚrī Kṛṣṇa
श्रीकृष्णः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootश्री+कृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय (श्रीमान् कृष्णः)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; √वच्
नमःsalutation
नमः:
Sambodhana/Prayojana (सम्बोधन/प्रयोजन)
TypeIndeclinable
Rootनमस् (प्रातिपदिक)
Formअव्ययप्राय (नमः-शब्दः); नमस्कारार्थक निपात
अस्तुmay it be
अस्तु:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative/benedictive sense), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; √अस्
तेto you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी, एकवचन; अत्र चतुर्थी (सम्प्रदान) ‘to you’
शाश्वतO eternal one
शाश्वत:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeAdjective
Rootशाश्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-एकवचन (Vocative)
सर्वयोनेO source of all
सर्वयोने:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसर्व+योनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-एकवचन; समासः सर्वस्य योनिः (षष्ठी-तत्पुरुष)
ब्रह्माधिपम्lord of Brahmā/creation
ब्रह्माधिपम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootब्रह्मन्+अधिप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः ब्रह्मणः अधिपः (षष्ठी-तत्पुरुष)
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन
ऋषयःsages
ऋषयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
वदन्तिsay
वदन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; √वद्
तपःausterity
तपः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र प्रथमा (उद्देश्य)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
सत्त्वम्sattva (purity)
सत्त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसत्त्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
रजःrajas (activity)
रजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तमःtamas (inertia)
तमः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतमस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन
एवindeed/alone
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक (only/indeed)
सर्वall (of them)
सर्व:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अत्र ‘सर्वे’ अर्थे अव्ययवत्/सामान्यवचनम्
प्रवदन्तिdeclare
प्रवदन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; उपसर्गः प्र-; √वद्
सन्तःthe good/saints
सन्तः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘सत्’ (good/saintly persons)

Śrī Kṛṣṇa

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

Ś
Śrī Kṛṣṇa
B
Brahmā
Ṛṣis (sages)
G
Guṇas (sattva, rajas, tamas)
T
Tapas (austerity)

FAQs

It presents the Supreme as the all-origin (sarvayoni) and all-inclusive reality: even tapas and the three guṇas are said to be nothing but That—implying a single ultimate principle underlying creation and experience.

Tapas is emphasized as a sacred force aligned with the Supreme; in Kurma Purana’s yogic ethos (including Pāśupata-oriented discipline), austerity and inner purification are framed as ways of recognizing the Lord as the ground of the guṇas.

By identifying the Supreme as the source of all powers and principles (including the guṇas and creative authority), the verse supports the Purana’s non-sectarian synthesis: the highest Lord transcends names and forms, harmonizing Shaiva and Vaishnava devotion.