Previous Sutra
Next Sutra

Sutra 43

प्रतिरोधकाः प्रमत्तस्यापरहन्ति अल्पाः कुण्ठाः सुखा ज्ञातुं ग्रहीतुं च स्वदेशस्थाः प्रभूता विक्रान्ताश्चाटविकाः प्रकाशयोदिनोऽपहर्तारो हन्तारश्च देशानां राजसधर्माण इति ॥ कZ_०८.४.४३ ॥

pratirodhakāḥ pramattasyāparahanti alpāḥ kuṇṭhāḥ sukhā jñātuṃ grahītuṃ ca svadeśasthāḥ; prabhūtā vikrāntāś cāṭavikāḥ prakāśayodino 'pahartāro hantāraś ca deśānāṃ rājasadharmāṇa iti.

പ്രതിരോധകർ അശ്രദ്ധനായവനെ കൊള്ളയടിക്കുന്നു; അവർ എണ്ണം കുറവ്, കഴിവിൽ മന്ദ/പരിമിത, സ്വന്തം പ്രദേശത്തിനുള്ളിലായതിനാൽ തിരിച്ചറിയാനും പിടിക്കാനും എളുപ്പം. എന്നാൽ ആടവികർ അനേകരും ധീരരും; അവർ തുറന്നുപോലെ പോരാടുന്നു, ഗ്രാമപ്രദേശങ്ങളിൽ കൊള്ളയും കൊലയും നടത്തുന്നു, കൂടാതെ ‘രാജാവുപോലെ’ നിയമരഹിതമായി (സാർവഭൗമബലം പ്രയോഗിക്കുന്നതുപോലെ) പ്രവർത്തിക്കുന്നു.

प्रतिरोधकाःobstructors; those who block/resist
प्रतिरोधकाः:
TypeNoun
Rootप्रतिरोधक
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन; (कृदन्त-प्रातिपदिक) ‘प्रतिरोध’ + -क (कर्तरि)
प्रमत्तस्यof the careless/unguarded (person)
प्रमत्तस्य:
TypeAdjective
Rootप्रमत्त
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; षष्ठी-एकवचन; ‘प्रमत्त’ (ppp of √मद् ‘to be intoxicated/careless’)
अपहरन्तिthey carry off; they rob
अपहरन्ति:
TypeVerb
Root√हृ (अप-√हृ)
Formलट्; परस्मैपद; प्रथम-पुरुष; बहुवचन
अल्पाःfew; small in number
अल्पाः:
TypeAdjective
Rootअल्प
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन
कुण्ठाःblunt; weak; ineffective
कुण्ठाः:
TypeAdjective
Rootकुण्ठ
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन
सुखाःeasy (to deal with)
सुखाः:
TypeAdjective
Rootसुख
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन
ज्ञातुम्to know; to identify
ज्ञातुम्:
TypeVerb
Root√ज्ञा
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive)
ग्रहितुम्to seize; to capture
ग्रहितुम्:
TypeVerb
Root√ग्रह्
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive)
and
:
TypeParticle
Root
Formसमुच्चय-अव्यय
स्वदेशस्थाःsituated in their own country/territory; local
स्वदेशस्थाः:
TypeAdjective
Rootस्वदेशस्थ
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन; स्वस्य देशे स्थाः
प्रभूताःnumerous; abundant
प्रभूताः:
TypeAdjective
Rootप्रभूत
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन; (ppp of प्र-√भू)
विक्रान्ताःvaliant; bold; powerful
विक्रान्ताः:
TypeAdjective
Rootविक्रान्त
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन; (ppp of वि-√क्रम्)
चाटविकाःforest-dwellers; men of the forest (tribal/raider group)
चाटविकाः:
TypeNoun
Rootचाटविक
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन
प्रकाशयोधिनःopen fighters; those who fight in the open
प्रकाशयोधिनः:
TypeNoun
Rootप्रकाशयोधिन्
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन; ‘प्रकाश’ (open/plainly) + ‘योधिन्’ (fighter)
अपहर्तारःrobbers; those who carry off
अपहर्तारः:
TypeNoun
Rootअपहर्तृ
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन; कर्तृ-प्रातिपदिक from अप-√हृ
हन्तारःslayers; killers
हन्तारः:
TypeNoun
Rootहन्तृ
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन; कर्तृ-प्रातिपदिक from √हन्
and
:
TypeParticle
Root
Formसमुच्चय-अव्यय
देशानाम्of countries/regions
देशानाम्:
TypeNoun
Rootदेश
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी-बहुवचन
राजसधर्माणःhaving royal ways; behaving like kings; possessing kingly ‘laws/traits’
राजसधर्माणः:
TypeNoun
Rootराजसधर्मन्
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-बहुवचन; ‘राजस’ (royal/kingly) + ‘धर्मन्’ (law/characteristic)
इतिthus; so (it is said)
इति:
TypeParticle
Rootइति
Formउद्धरण/समाप्ति-अव्यय
P
pratirodhaka
Ā
āṭavika
S
svadeśa (own territory)
D
deśa (countryside)

FAQs

Administrative negligence (pramatta) and lax vigilance.

They plunder and kill while acting with ‘king-like’ authority, challenging the state’s monopoly on coercion in the countryside.