HomeVamana PuranaAdh. 33Shloka 29
Previous Verse
Next Verse

Vamana Purana — Ritadhvaja Aids Galava, Shloka 29

Ritadhvaja’s Aid to Galava and Andhaka’s Infatuation with Gauri

किञ्चित् त्वया न श्रुतं दैत्यनाथ गीतं श्लोकं गाधिना पार्थिवेन दृष्ट्वा सैन्यं विप्रधेनुप्रसक्तं तथ्यं पथ्यं सर्वलोके हितं च // वम्प्_33.28 वरं प्राणास्त्याज्या न च पिशुनवादेष्वभिरतिः वरं मौनं कार्यं न च वचनमुक्तं यदनृतम् वरं क्लीबैर्भाव्यं न च परकगलत्राभिगमनं वरं भिक्षार्थित्वं न च परधनास्वादमसकृत्

kiñcit tvayā na śrutaṃ daityanātha gītaṃ ślokaṃ gādhinā pārthivena dṛṣṭvā sainyaṃ vipradhenuprasaktaṃ tathyaṃ pathyaṃ sarvaloke hitaṃ ca // VamP_33.28 varaṃ prāṇāstyājyā na ca piśunavādeṣvabhiratiḥ varaṃ maunaṃ kāryaṃ na ca vacanamuktaṃ yadanṛtam varaṃ klībairbhāvyaṃ na ca parakagalatrābhigamanaṃ varaṃ bhikṣārthitvaṃ na ca paradhanāsvādamasakṛt

ໂອ ຈອມເຈົ້າແຫ່ງໄດຕະຍະ, ເຈົ້າບໍ່ໄດ້ຍິນແມ່ນແຕ່ນ້ອຍໜຶ່ງຂອງຄາຖາທີ່ພະຣາຊາ ກາທິ ຂັບຮ້ອງ—ອັນເປັນຄວາມຈິງ ເປັນທາງທີ່ດີ ແລະເປັນປະໂຫຍດແກ່ໂລກທັງປວງ—ເມື່ອພຣະອົງເຫັນກອງທັບຫມົດໃຈຈະຍຶດເອົາງົວຂອງພຣາຫມັນບໍ? «ດີກວ່າສະລະຊີວິດ ກ່ວາຈະພໍໃຈໃນຄຳນິນທາຮ້າຍ. ດີກວ່າປະພຶດຄວາມງຽບ ກ່ວາຈະເວົ້າຄຳບໍ່ຈິງ. ດີກວ່າຖືກເຫັນວ່າອ່ອນແອ ກ່ວາຈະເຂົ້າໄປຫາເມຍຂອງຄົນອື່ນ. ດີກວ່າດຳລົງຊີວິດດ້ວຍການຂໍທານ ກ່ວາຈະລິ້ມລອງຊັບສິນຂອງຄົນອື່ນຊ້ຳໆ.»

किञ्चित्something / a little
किञ्चित्:
Karma (कर्म)
TypeIndeclinable
Rootकिञ्चित् (अव्यय/सर्वनाम)
Formपरिमाणवाचक-अव्यय (indefinite: something/a little)
त्वयाby you
त्वया:
Karta (कर्ता-अनुभवक)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
not
:
Pratiṣedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
श्रुतम्heard
श्रुतम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि प्रयोग-सामर्थ्य
दैत्य-नाथO lord of the Daityas
दैत्य-नाथ:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदैत्य + नाथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा (Vocative/Nominative form used as address), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (दैत्यानां नाथः)
गीतम्sung / recited
गीतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeKridanta
Rootगै (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP) ‘गीत’, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘श्लोकम्’ विशेषणम्
श्लोकम्a verse
श्लोकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootश्लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
गाधिनाby Gādhi
गाधिना:
Karta (कर्ता/करण-निर्देश)
TypeNoun
Rootगाधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
पार्थिवेनby the king
पार्थिवेन:
Karta (कर्ता/करण-निर्देश)
TypeNoun
Rootपार्थिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; ‘राजा’ अर्थे
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-क्रियाविशेषण (gerund/absolutive)
सैन्यम्the army
सैन्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसैन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
विप्र-धेनु-प्रसक्तम्engaged in (seizing) Brahmins’ cows
विप्र-धेनु-प्रसक्तम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविप्र + धेनु + प्रसक्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘सैन्यम्’ विशेषणम्; समासः—तत्पुरुष (विप्रधेनुषु प्रसक्तम् = attached to/brutally engaged with Brahmins’ cows)
तथ्यम्true
तथ्यम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतथ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘श्लोकम्’/उपदेशम् विशेषणम्
पथ्यम्wholesome / beneficial
पथ्यम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपथ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
सर्व-लोकेin all the world
सर्व-लोके:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसर्व + लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः—कर्मधारय (सर्वः लोकः)
हितम्beneficial
हितम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootहित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
वरम्better (that)
वरम्:
Prayojana/Upapada (उपपद-निर्देश)
TypeIndeclinable
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-प्रयोगवत् नपुंसक-एकवचनम्; विकल्प/प्रशस्त्ये (better that...)
प्राणाःlives / vital breaths
प्राणाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootप्राण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
त्याज्याःshould be given up
त्याज्याः:
Vidhi (विधेय/आदेश)
TypeKridanta
Rootत्यज् (धातु)
Formतव्यत्/य-प्रत्ययान्त (gerundive: to be abandoned), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विधेय (predicative)
not
:
Pratiṣedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
पिशुन-वादेषुin slanderous talk
पिशुन-वादेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपिशुन + वाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; समासः—कर्मधारय/तत्पुरुष (पिशुनः वादः = slanderous talk)
अभिरतिःdelight / attachment
अभिरतिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअभिरति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वरम्better (that)
वरम्:
Prayojana/Upapada (उपपद)
TypeIndeclinable
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-प्रयोगवत् (better that...)
मौनम्silence
मौनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमौन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
कार्यम्should be done
कार्यम्:
Vidhi (विधेय/आदेश)
TypeKridanta
Rootकृ (धातु)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्त (gerundive: to be done), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विधेय
not
:
Pratiṣedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
वचनम्speech / word
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
उक्तम्spoken
उक्तम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeKridanta
Rootवच् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP) ‘उक्त’, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘वचनम्’ विशेषणम्
यत्which
यत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धक (relative pronoun)
अनृतम्untrue
अनृतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘यत्’/‘वचनम्’ विशेषणम्
वरम्better (that)
वरम्:
Prayojana/Upapada (उपपद)
TypeIndeclinable
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-प्रयोगवत् (better that...)
क्लीबैःwith eunuchs / as a eunuch
क्लीबैः:
Sahakāraka (सह/करण)
TypeNoun
Rootक्लीब (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; साधन/सहचर्ये (as/with eunuchs)
भाव्यम्should be (become)
भाव्यम्:
Vidhi (विधेय)
TypeKridanta
Rootभू (धातु)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्त (gerundive: to be), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विधेय
not
:
Pratiṣedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
परक-गलत्र-अभिगमनम्approaching another’s wife
परक-गलत्र-अभिगमनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपरक + गलत्र + अभिगमन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (परकस्य गलत्रम् = another’s wife; तस्य अभिगमनम् = going to/approaching)
वरम्better (that)
वरम्:
Prayojana/Upapada (उपपद)
TypeIndeclinable
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-प्रयोगवत् (better that...)
भिक्षा-अर्थित्वम्begging
भिक्षा-अर्थित्वम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभिक्षा + अर्थित्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (भिक्षायाः अर्थित्वम् = begging)
not
:
Pratiṣedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
पर-धन-आस्वादम्enjoying others’ wealth
पर-धन-आस्वादम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपर + धन + आस्वाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (परस्य धनस्य आस्वादः = enjoyment of others’ wealth)
असकृत्repeatedly
असकृत्:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअसकृत् (अव्यय)
Formआवृत्तिवाचक-अव्यय (adverb: repeatedly)
Prahlāda (to his fatherthe Daitya king—Hiraṇyakaśipuimplied by the immediate narrative context)
Viṣṇu (implicit, as Prahlāda’s devotional frame)
Dharma vs. AdharmaNīti (ethical maxims)Restraint of speech (satya/mauna)Sexual ethics (parastrī-gamana prohibition)Non-stealing and contentment (aparigraha/asteya)Protection of brāhmaṇas and cows (vipra-dhenu)

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "vira", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

Gādhi functions as an authoritative exemplar of royal nīti: a king who recognizes that social order collapses when the vulnerable (brāhmaṇas) and their livelihood (the cow) are violated. ‘Vipra-dhenu’ is a stock marker of grievous adharma; the verse frames ethics as universally beneficial (sarvaloke hitam), not merely sectarian counsel.

It is a graded rhetorical preference (varaṃ…varaṃ…): it ranks harms to show that certain transgressions—slander, lying, adultery, and repeated appropriation of others’ wealth—are worse than socially painful alternatives. The point is ethical prioritization, not a literal injunction to seek death or beggary.

Prahlāda’s strategy is moral suasion: he confronts Daitya kingship with universally intelligible dharma (truthful speech, restraint, non-violation of others). The narrative tension is that such counsel, though ‘pathya’, provokes the tyrant’s rage rather than reform.