Amritbindu
ज्ञाननेत्रं समाधाय चोद्धरेद्वह्निवत्परम् ।
निष्कलं निश्चलं शान्तं तद्ब्रह्माहमिति स्मृतम् ॥२१॥
ज्ञान-नेत्रम् । समाधाय । च । उद्धरेत् । वह्नि-वत् । परम् ।
निष्कलम् । निश्चलम् । शान्तम् । तत् । ब्रह्म । अहम् । इति । स्मृतम् ॥
jñāna-netraṃ samādhāya coddhared vahni-vat param |
niṣkalaṃ niścalaṃ śāntaṃ tad brahmāham iti smṛtam ||21||
ເມື່ອວາງ «ຕາແຫ່ງປັນຍາ» ໃນສະມາທິ ຄວນຍົກຂຶ້ນຮູ້ແຈ້ງພຣະສູງສຸດ ດັ່ງການຈຸດໄຟ. ພຣະນັ້ນບໍ່ມີສ່ວນ ບໍ່ເຄື່ອນ ສະງົບ—ຈື່ຈຳວ່າ «ພຣະພຣະຫມັນນັ້ນ ຂ້ອຍແມ່ນນັ້ນ».
Having fixed the eye of knowledge (jñāna-netra) in samādhi, one should lift up (realize) the Supreme, as (one would kindle) fire. That (Supreme) is partless, unmoving, and peaceful—(known as) “That Brahman am I,” so it is remembered (in tradition).