Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

Vyāsotpatti-kathana

Account of the Birth/Origin of Vyāsa

सूत उवाच । एकदा तीर्थयात्रायां व्रजन्योगी पराशरः । यदृच्छया गतो रम्यं यमुनायास्तटं शुभम्

sūta uvāca | ekadā tīrthayātrāyāṃ vrajanyogī parāśaraḥ | yadṛcchayā gato ramyaṃ yamunāyāstaṭaṃ śubham

ಸೂತನು ಹೇಳಿದನು—ಒಮ್ಮೆ ತೀರ್ಥಯಾತ್ರೆಗೆ ಹೊರಟಿದ್ದ ಯೋಗಿ ಪರಾಶರನು ಯಾದೃಚ್ಛಿಕವಾಗಿ ಯಮುನೆಯ ರಮ್ಯ ಹಾಗೂ ಶುಭ ತೀರವನ್ನು ತಲುಪಿದನು।

सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
एकदाonce
एकदा:
Kala-adhikarana (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootएकदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (temporal adverb)
तीर्थयात्रायाम्on a pilgrimage
तीर्थयात्रायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ + यात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (तीर्थस्य यात्रा)
व्रजन्going
व्रजन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootव्रज् (धातु) → व्रजत्/व्रजन् (शतृ-कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्तः (Present active participle/शतृ), पुंलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्; पराशरस्य विशेषणम्
योगीthe yogi
योगी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
पराशरःParāśara
पराशरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपराशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
यदृच्छयाby chance
यदृच्छया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootयदृच्छा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/करण), एकवचनम्; ‘by chance’ अर्थे
गतःwent / reached
गतः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) → गत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्तः (Past active participle/क्त), पुंलिङ्गे प्रथमा, एकवचनम्
रम्यम्beautiful
रम्यम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तटं विशेषयति
यमुनायाःof the Yamunā
यमुनायाः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयमुना (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive/सम्बन्ध), एकवचनम्
तटम्bank
तटम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतट (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
शुभम्auspicious
शुभम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तटं विशेषयति

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Paśupatinātha

S
Suta Goswami
P
Parashara
Y
Yamuna

FAQs

It presents tīrtha-yātrā and yogic living as supportive disciplines that place a seeker in auspicious circumstances, where grace and right knowledge can arise—pointing toward Shiva as the ultimate refuge beyond mere travel.

By setting the narrative at a holy riverbank reached during pilgrimage, the text prepares the ground for sacred encounter—typically culminating in a shrine, a linga, or a teaching where Saguna Shiva’s accessible presence guides the yogin toward realization of Shiva’s supreme nature.

The verse implicitly commends tīrtha-yātrā with yogic discipline; a practical takeaway is to combine pilgrimage with japa of the Panchākṣarī ("Om Namaḥ Śivāya") and inner recollection of Shiva while visiting sacred places.