Previous Verse
Next Verse

Shloka 126

Vyāsotpatti-kathana

Account of the Birth/Origin of Vyāsa

पद्मकल्पस्य माहात्म्यन्तत्र यस्यामुदाहृतम् । तस्मात्पाद्मं समाख्यातं पुराणं च द्वितीयकम्

padmakalpasya māhātmyantatra yasyāmudāhṛtam | tasmātpādmaṃ samākhyātaṃ purāṇaṃ ca dvitīyakam

ಆ ಪುರಾಣದಲ್ಲಿ ಪದ್ಮಕಲ್ಪದ ಮಹಾತ್ಮ್ಯವನ್ನು ವರ್ಣಿಸಿರುವುದರಿಂದ, ಅದು ‘ಪಾದ್ಮಪುರಾಣ’ವೆಂದು ಕರೆಯಲ್ಪಡುತ್ತದೆ; ಈ ಕ್ರಮದಲ್ಲಿ ಅದು ದ್ವಿತೀಯವೆಂದು ಹೇಳಲಾಗಿದೆ।

पद्मकल्पस्यof the Padma-kalpa
पद्मकल्पस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootपद्मकल्प (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन; कर्मधारय—पद्मः कल्पः (Padma-kalpa)
माहात्म्यम्greatness/glory
माहात्म्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमाहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तत्रthere/in it
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (there)
यस्याम्in which
यस्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; सम्बन्धवाचक (in which [Purāṇa])
उदाहृतम्is stated/expounded
उदाहृतम्:
Karma-samānādhikaraṇa (कर्म-समानााधिकरण)
TypeAdjective
Rootउद्-आ-√हृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘mentioned/expounded’
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन; हेत्वर्थे (therefore)
पाद्मम्Padma (named ‘Pādma’)
पाद्मम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपाद्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘Padma’ as name/epithet (purāṇasya)
समाख्यातम्is called
समाख्यातम्:
Karma-samānādhikaraṇa (कर्म-समानााधिकरण)
TypeAdjective
Rootसम्-आ-√ख्या (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘called’
पुराणम्Purāṇa
पुराणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (and)
द्वितीयकम्second
द्वितीयकम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वितीयक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; क्रमवाचक विशेषणम् (second)

Suta Goswami

FAQs

It grounds Purāṇic authority in a specific revelatory context (a kalpa) and teaches that sacred texts are named by the divine theme they chiefly proclaim—supporting disciplined study (śravaṇa–manana) as part of the Shaiva path.

Indirectly: by identifying how Purāṇas are organized and authenticated, it points seekers to reliable scriptural sources that transmit Saguna Shiva worship (liṅga, mantra, vrata) while ultimately guiding toward Shiva as Pati, the liberator.

Scriptural listening and recitation (pāraṇa/adhyayana) of Purāṇic passages as a devotional discipline—supporting mantra-japa such as the Pañcākṣarī (“Om Namaḥ Śivāya”) with right understanding.