Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

देवस्तुतिः—नन्दिकेश्वरविज्ञप्तिः—शम्भोः समाधेः उत्थानम्

Devas’ Hymn, Nandikeśvara’s Petition, and Śiva’s Rising from Samādhi

नंदिकेश्वर उवाच । विष्ण्वादयस्सुरगणा मुनिसिद्धसंघास्त्वां द्रष्टुमेव सुरवर्य्य विशेषयंति । कार्यार्थिनोऽसुरवरैः परिभर्त्स्य मानास्सम्यक् पराभवपदं परमं प्रपन्नाः

naṃdikeśvara uvāca | viṣṇvādayassuragaṇā munisiddhasaṃghāstvāṃ draṣṭumeva suravaryya viśeṣayaṃti | kāryārthino'suravaraiḥ paribhartsya mānāssamyak parābhavapadaṃ paramaṃ prapannāḥ

ನಂದಿಕೇಶ್ವರನು ಹೇಳಿದನು: ಎಲೈ ದೇವಶ್ರೇಷ್ಠನೇ! ವಿಷ್ಣು ಮೊದಲಾದ ದೇವತೆಗಳು, ಮುನಿಗಳು ಮತ್ತು ಸಿದ್ಧರ ಸಮೂಹಗಳು ನಿನ್ನ ದರ್ಶನಕ್ಕಾಗಿಯೇ ವಿಶೇಷವಾಗಿ ಬರುತ್ತಿದ್ದಾರೆ. ಅಸುರರಿಂದ ಅಪಮಾನಿತರಾಗಿ ಅವರು ಅತ್ಯಂತ ಪರಾಭವವನ್ನು ಹೊಂದಿ ನಿನ್ನ ಶರಣು ಬಂದಿದ್ದಾರೆ.

नन्दिकेश्वरःNandikeśvara
नन्दिकेश्वरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनन्दिकेश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचनम् — masculine nominative singular
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम् — Perfect, 3rd person singular, active
विष्णु-आदयःViṣṇu and others
विष्णु-आदयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (‘विष्णुः आदिः येषाम्’); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचनम् — masculine nominative plural
सुर-गणाःgroups of gods
सुर-गणाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (‘सुराणां गणाः’); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचनम् — masculine nominative plural
मुनि-सिद्ध-संघाःassemblies of sages and siddhas
मुनि-सिद्ध-संघाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक) + सिद्ध (प्रातिपदिक) + संघ (प्रातिपदिक)
Formसमाहार/षष्ठी-तत्पुरुष-प्रायः (‘मुनयः सिद्धाः च तेषां संघाः’); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचनम् — masculine nominative plural
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया विभक्ति, एकवचनम् — accusative singular ‘you’
द्रष्टुम्to see
द्रष्टुम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त कृदन्तः (infinitive) — infinitive ‘to see’
एवindeed / only
एव:
Avadharana (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक अव्ययम् — emphatic particle
सुरवर्यO best of gods
सुरवर्य:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसुरवर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन विभक्ति, एकवचनम् — vocative singular
विशेषयन्तिthey distinguish / honor specially
विशेषयन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-शिष् (धातु)
Formलट् (वर्तमानकाल), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्, परस्मैपदम्; णिच्-प्रयोगः (विशेषय-) — Present, 3rd person plural, causative
कार्य-अर्थिनःthose seeking a task/purpose
कार्य-अर्थिनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकार्य (प्रातिपदिक) + अर्थिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (‘कार्यस्य अर्थिनः’ = कार्यं याचन्ते); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचनम् — masculine nominative plural
असुर-वरैःby the best of the asuras
असुर-वरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक) + वर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (‘असुराणां वरैः’); पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचनम् — masculine instrumental plural
परिभर्त्स्यhaving insulted
परिभर्त्स्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootपरि-भर्त्स् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तः (छान्दस/वैदिक-रूपम्: -य as absolutive) — gerund ‘having insulted/taunted’
मानाः(being) treated/affected (context: insulted)
मानाः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootमा (धातु; मीयते/मान)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः (मान = ‘honoured/esteemed’ अथवा ‘measured’); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचनम् — past participle used adjectivally, nominative plural masculine; अर्थः प्रसङ्गात् ‘अपमानिताः/परिभर्त्सिताः’ इति पाठभेद-सूचक
सम्यक्completely / properly
सम्यक्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसम्यक् (अव्यय)
Formरीतिवाचक अव्ययम् — adverb ‘properly/fully’
पराभव-पदम्state/place of defeat
पराभव-पदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपराभव (प्रातिपदिक) + पद (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (‘पराभवस्य पदम्’); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचनम् — neuter accusative singular
परमम्supreme / utmost
परमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचनम् — neuter accusative singular (qualifying ‘पदम्’)
प्रपन्नाःhave taken refuge / have resorted
प्रपन्नाः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootप्र-√पद् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचनम् — past participle ‘having taken refuge/approached’, nominative plural masculine

Nandikeśvara (Nandi)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Sadāśiva

N
Nandikeśvara
V
Vishnu
D
Devas
M
Munis
S
Siddhas
A
Asuras

FAQs

It highlights śaraṇāgati (taking refuge): even exalted beings like Viṣṇu, devas, sages, and Siddhas turn to Shiva when pride is broken and defeat is unavoidable, affirming Shiva as the supreme refuge (Pati) who uplifts those in distress.

The verse emphasizes approaching Shiva to ‘behold’ Him—an act mirrored in liṅga-darśana. In Saguna worship, devotees seek Shiva’s grace through direct darśana and surrender, trusting Him to remove dishonor, obstacles, and hostile forces.

A practical takeaway is prapatti with japa: repeat the Pañcākṣarī “Om Namaḥ Śivāya” with humility, and perform simple liṅga-darśana/abhiṣeka as an act of refuge—offering one’s ‘defeat and distress’ at Shiva’s feet.