Previous Verse
Next Verse

Shloka 23

काम-शक्र-संवादः / Dialogue of Kāma and Śakra

Indra

पंचैव मृदवो बाणास्ते च पुष्पमया मम । चापस्त्रिधा पुष्पमयश्शिंजिनी भ्रमरार्ज्जिता । बलं सुदयिता मे हि वसंतः सचिवस्स्मृतः

paṃcaiva mṛdavo bāṇāste ca puṣpamayā mama | cāpastridhā puṣpamayaśśiṃjinī bhramarārjjitā | balaṃ sudayitā me hi vasaṃtaḥ sacivassmṛtaḥ

ನನ್ನ ಐದು ಬಾಣಗಳು ಮೃದುಗಳು, ಪುಷ್ಪಮಯಗಳು. ನನ್ನ ಧನುಸ್ಸೂ ತ್ರಿವಿಧವಾಗಿ ಪುಷ್ಪಮಯ; ಭ್ರಮರಗಳಿಂದ ಅಲಂಕರಿತ ಅದರ ಜ್ಯಾ ಮಧುರವಾಗಿ ಗುಂಜಿಸುತ್ತದೆ. ನನ್ನ ಬಲ ನನ್ನ ಪ್ರಿಯೆಯೇ; ವಸಂತನು ನನ್ನ ಸಚಿವನೆಂದು ಸ್ಮರಿಸಲ್ಪಡುತ್ತಾನೆ।

पञ्चfive
पञ्च:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्च (प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक, (विशेषण-रूपेण) प्रथमा, बहुवचन (बाणाः इत्यस्य विशेषण)
एवindeed/only
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (only/indeed)
मृदवःsoft/gentle
मृदवः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमृदु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बाणाः इत्यस्य विशेषण
बाणाःarrows
बाणाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootबाण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तेthose/they
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (and)
पुष्पमयाःmade of flowers
पुष्पमयाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुष्प + मय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (पुष्पस्य मयाः = made of flowers), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ते/बाणाः इत्यस्य विशेषण
ममmy/of me
मम:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (genitive), एकवचन; सर्वनाम
चापःbow
चापः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootचाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
त्रिधाthreefold
त्रिधा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootत्रिधा (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb: “in three ways/threefold”)
पुष्पमयःflower-made
पुष्पमयः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुष्प + मय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (made of flowers), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; चापः इत्यस्य विशेषण
शिंजिनीbowstring (jingling string)
शिंजिनी:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशिंजिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; चापस्य संबद्धा (bow-string/tingling string)
भ्रमरार्जिताadorned by bees
भ्रमरार्जिता:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभ्रमर + अर्जित (कृदन्त, क्त)
Formतत्पुरुष-समास (भ्रमरैः अर्जिता = adorned/attended by bees), क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; शिंजिनी इत्यस्य विशेषण
बलम्strength
बलम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootबल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सुदयिता(is) very dear/beloved
सुदयिता:
Sambandha (सम्बन्ध/विधेय)
TypeNoun
Rootसु + दयिता (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (सु-दयिता = very dear/beloved), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बलम् इत्यस्य विधेय/सम्बन्ध
मेmy/to me
मे:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी-रूप (enclitic), एकवचन; अत्र षष्ठी (of me)
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
वसन्तःSpring (Vasanta)
वसन्तः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवसन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सचिवःminister/attendant
सचिवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसचिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्मृतःis called/considered
स्मृतः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु) → स्मृत (कृदन्त, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle) पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि-प्रयोगेण ‘is called/considered’

Kama (Manmatha), as described within the Rudrasaṃhitā narrative

Tattva Level: pasha

Offering: pushpa

K
Kama (Manmatha)
V
Vasanta (Spring)

FAQs

The verse personifies desire (Kama) as gentle yet binding—flower-made weapons show that attachment can appear sweet, but it still pierces the mind; Shaiva Siddhanta stresses mastery of kama through devotion and discernment to move toward Shiva-realization.

In Linga/Saguna Shiva worship, the devotee offers flowers outwardly while inwardly restraining the ‘flower-arrows’ of desire; the Linga becomes a focus for turning attraction away from fleeting objects toward Shiva, the स्थिर (steady) Reality.

Practice japa of the Panchakshara (Om Namaḥ Śivāya) with breath awareness and sense-restraint, especially in springtime or festival seasons, converting emotional agitation into bhakti and inner steadiness.