Adhyāya 240: Indriya–Manas–Buddhi–Ātman — The Inner Hierarchy and Restraint (इन्द्रिय-मनस्-बुद्धि-आत्म-क्रमः)
एकाग्रचित्त योगी पर्वतकी सूनी गुफा, देवमन्दिर तथा एकान्तस्थ शून्य गृहको ही अपने निवासके लिये चुने ।।
ekāgracitto yogī parvatakī śūnyāṃ guhāṃ, devamandiraṃ tathā ekāntasthaṃ śūnya-gṛhaṃ caiva svanivāsāya vṛṇuyāt. nābhiṣvajeta paraṃ vācā karmaṇā manasāpi vā. upekṣako yatāhāro labdhālabdhe samo bhavet. sattva-saṃsevanād dhīro nidrām ucchettum arhati. vidvadbhir yogasya ye doṣāḥ kāmaḥ krodho lobho bhayaṃ pañcamaḥ svapnaś ca—teṣāṃ samyag ucchedaṃ kuryāt. krodhaṃ śamena jayet, kāmaṃ saṅkalpa-tyāgena parājayet; dhīraḥ sattva-guṇa-sevanena nidrāṃ nirākartuṃ śaknoti. yogasādhako manaḥ-vāk-kriyābhiḥ paratra nāsajyeta; sarvata upekṣā-bhāvaṃ dhārayet; niyataṃ bhojanaṃ kuryāt; lābha-hānau ca samabhāvaṃ rakṣet.
ವ್ಯಾಸನು ಹೇಳಿದರು—ಏಕಾಗ್ರಚಿತ್ತನಾದ ಯೋಗಿಯು ತನ್ನ ವಾಸಕ್ಕಾಗಿ ನಿರ್ಜನ ಪರ್ವತಗುಹೆ, ದೇವಾಲಯ ಅಥವಾ ಏಕಾಂತದಲ್ಲಿರುವ ಶೂನ್ಯ ಗೃಹವನ್ನು ಆಯ್ಕೆಮಾಡಬೇಕು. ವಾಕ್ಯದಿಂದಲೂ, ಕರ್ಮದಿಂದಲೂ, ಮನಸ್ಸಿನಿಂದಲೂ ಮತ್ತೊಬ್ಬನಿಗೆ ಆಸಕ್ತನಾಗಬಾರದು. ಉಪೇಕ್ಷಾಭಾವದಿಂದ, ನಿಯಮಿತ ಆಹಾರವನ್ನು ಸೇವಿಸಿ, ಲಾಭ-ಅಲಾಭಗಳಲ್ಲಿ ಸಮಚಿತ್ತನಾಗಿರಬೇಕು. ಸತ್ತ್ವಸೇವನೆಯಿಂದ ಧೀರನು ನಿದ್ರೆಯನ್ನು ಕಡಿದುಹಾಕಲು ಯೋಗ್ಯನಾಗುತ್ತಾನೆ. ಜ್ಞಾನಿಗಳು ಯೋಗಮಾರ್ಗದ ಐದು ದೋಷಗಳನ್ನು ಹೇಳುತ್ತಾರೆ—ಕಾಮ, ಕ್ರೋಧ, ಲೋಭ, ಭಯ ಮತ್ತು ಐದನೆಯದು ಸ್ವಪ್ನ-ನಿದ್ರೆ; ಇವುಗಳನ್ನು ಸಂಪೂರ್ಣವಾಗಿ ಬೇರುಸಹಿತ ನಿರ್ಮೂಲ ಮಾಡಬೇಕು. ಕ್ರೋಧವನ್ನು ಶಮ (ಆತ್ಮನಿಗ್ರಹ)ದಿಂದ ಜಯಿಸಬೇಕು; ಕಾಮವನ್ನು ಸಂಕಲ್ಪತ್ಯಾಗದಿಂದ ಸೋಲಿಸಬೇಕು; ಸತ್ತ್ವಾಶ್ರಯದಿಂದ ನಿದ್ರೆಯನ್ನು ದೂರ ಮಾಡಬಹುದು. ಹೀಗೆ ಸಾಧಕನು ಎಲ್ಲರತ್ತ ಅನಾಸಕ್ತನಾಗಿ, ಆಹಾರದಲ್ಲಿ ಶಿಸ್ತು ಪಾಲಿಸಿ, ಲಾಭ-ನಷ್ಟಗಳಲ್ಲಿ ಸಮತೆಯನ್ನು ಕಾಪಾಡಬೇಕು.
व्यास उवाच
Choose a secluded, simple dwelling; avoid attachment in thought, word, and deed; practice regulated eating and equanimity; and uproot the five yogic obstacles—desire, anger, greed, fear, and sleep—through calm restraint, renunciation of intention-driven craving, and cultivation of sattva.
In the didactic setting of Śānti Parva, Vyāsa instructs on yogic discipline: where a practitioner should live, how to relate to others without clinging, and which inner faults must be eliminated to stabilize meditation and ethical life.