Previous Verse
Next Verse

Shloka 70

Śaraṇāgata-Atithi-Dharma in the Kapota Narrative (कपोत-आख्यानम्—शरणागतधर्मः)

श्षपच उवाच पज्च पञ्चनखा भक्ष्या ब्रद्मक्षत्रस्य वै विश: । यथा शास्त्र प्रमाणं ते माभक्ष्ये मानसं कृथा:,चाण्डालने कहा--्राह्मण, क्षत्रिय और वैश्यके लिये पाँच नखोंवाले पाँच प्रकारके प्राणी आपत्कालमें भक्ष्य बताये गये हैं। यदि आप शास्त्रको प्रमाण मानते हैं तो अभक्ष्य पदार्थकी ओर मन न ले जाइये

śvapaca uvāca | pañca pañcanakhā bhakṣyā brahmakṣatrasya vai viśaḥ | yathā śāstra-pramāṇaṁ te mābhakṣye mānasaṁ kṛthāḥ ||

ಶ್ವಪಚನು ಹೇಳಿದನು—ಶಾಸ್ತ್ರಪ್ರಮಾಣದಂತೆ ಆಪತ್ತಿನಲ್ಲಿ ಬ್ರಾಹ್ಮಣ, ಕ್ಷತ್ರಿಯ ಮತ್ತು ವೈಶ್ಯರಿಗೆ ಐದು ನಖಗಳಿರುವ ಜೀವಿಗಳಲ್ಲಿ ಐದು ವಿಧಗಳು ಭಕ್ಷ್ಯವೆಂದು ಹೇಳಲಾಗಿದೆ. ನೀನು ಶಾಸ್ತ್ರವನ್ನು ಪ್ರಮಾಣವೆಂದು ಒಪ್ಪಿಕೊಂಡರೆ, ಅಭಕ್ಷ್ಯದ ಕಡೆಗೆ ಮನಸ್ಸು ತಿರುಗಿಸಬೇಡ.

{'śvapaca''a dog-cooker
{'śvapaca':
a person of a marginalized community (often used for a Caṇḍāla/outcaste), here the speaker', 'uvāca''said', 'pañca': 'five', 'pañcanakhāḥ': 'five-nailed/five-clawed animals (a traditional category in dharma texts)', 'bhakṣyāḥ': 'edible, permissible to be eaten', 'brahma-kṣatrasya': 'of Brahmins and Kshatriyas', 'viśaḥ': 'the Vaiśyas (commoners/merchant-agricultural class)', 'yathā': 'as, according to', 'śāstra-pramāṇam': 'scripture as authoritative proof/standard', 'te': 'for you / by you', 'mā': 'do not', 'abhakṣye': 'toward what is not to be eaten
a person of a marginalized community (often used for a Caṇḍāla/outcaste), here the speaker', 'uvāca':
forbidden food', 'mānasam''mind, mental inclination', 'kṛthāḥ': 'make, direct (2nd person imperative)'}
forbidden food', 'mānasam':

श्षपच उवाच

Ś
Śvapaca (speaker)
B
Brahmin (brāhmaṇa)
K
Kshatriya (kṣatriya)
V
Vaishya (vaiśya)
P
pañcanakha animals (five-clawed creatures, category)