Next Verse

Shloka 1

Gṛhastha Livelihood, Āpad-dharma, and Sacrificial Stewardship of Wealth

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे चतुर्विशो ऽध्यायः इन् रेए निछ्त् ज़ुल्äस्सिगे ज़ेइछेन्: व्यास उवाच एष वो ऽभिहितः कृत्स्नो गृहस्थाश्रमवासिनः / द्विजातेः परमो धर्मो वर्तनानि निबोधत

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge caturviśo 'dhyāyaḥ IN REE NICHT ZULÄSSIGE ZEICHEN: vyāsa uvāca eṣa vo 'bhihitaḥ kṛtsno gṛhasthāśramavāsinaḥ / dvijāteḥ paramo dharmo vartanāni nibodhata

ಇಂತೆ ಶ್ರೀಕೂರ್ಮಪುರಾಣದ ಷಟ್ಸಾಹಸ್ತ್ರೀ ಸಂಹಿತೆಯ ಉಪರಿವಿಭಾಗದಲ್ಲಿ ಇಪ್ಪತ್ತನಾಲ್ಕನೇ ಅಧ್ಯಾಯವು ಸಮಾಪ್ತವಾಯಿತು. ವ್ಯಾಸರು ಹೇಳಿದರು—ಗೃಹಸ್ಥಾಶ್ರಮವಾಸಿಗಳಿಗೆ ಸಂಪೂರ್ಣ ಉಪದೇಶವನ್ನು ಹೇಳಿದೆನು; ಈಗ ದ್ವಿಜರ ಪರಮಧರ್ಮ ಮತ್ತು ಸದುಪಚಾರದ ನಿಯಮಗಳನ್ನು ತಿಳಿಯಿರಿ.

itithus
iti:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
śrī-kūrma-purāṇein the Śrī Kūrma Purāṇa
śrī-kūrma-purāṇe:
Adhikarana (अधिकरणम्)
TypeNoun
Rootśrī + kūrma + purāṇa (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी (7th/Locative), एकवचनम्; नामधेय-समासः (title)
ṣaṭ-sāhastryāmin the six-thousand (section)
ṣaṭ-sāhastryām:
Adhikarana (अधिकरणम्)
TypeNoun
Rootṣaṭ + sāhastrī (प्रातिपदिके)
Formस्त्रीलिङ्गः, सप्तमी (7th/Locative), एकवचनम्; द्विगु-समासः (six-thousand [verses/units])
saṃhitāyāmin the Saṃhitā
saṃhitāyām:
Adhikarana (अधिकरणम्)
TypeNoun
Rootsaṃhitā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, सप्तमी (7th/Locative), एकवचनम्
upari-vibhāgein the upper division
upari-vibhāge:
Adhikarana (अधिकरणम्)
TypeNoun
Rootupari (अव्यय) + vibhāga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी (7th/Locative), एकवचनम्; अव्ययीभावः (upper division/section)
caturviśaḥtwenty-fourth
caturviśaḥ:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootcaturviṃśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; द्विगु-समासः (twenty-fourth) विशेषणम् (qualifies adhyāyaḥ)
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
vyāsaḥVyāsa
vyāsaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvyāsa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
uvācasaid
uvāca:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd), एकवचनम्
eṣaḥthis
eṣaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rooteṣa (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; सर्वनाम
vaḥof you/for you
vaḥ:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/Genitive) बहुवचनम्; enclitic pronoun
abhihitaḥhas been explained
abhihitaḥ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootabhi-√dhā + kta (धातु+कृत्)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्तः (past passive participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; (has been stated)
kṛtsnaḥentire
kṛtsnaḥ:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootkṛtsna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; विशेषणम् (qualifies eṣaḥ)
gṛhastha-āśrama-vāsinaḥof the one dwelling in the householder-āśrama
gṛhastha-āśrama-vāsinaḥ:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeNoun
Rootgṛhastha + āśrama + vāsin (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचनम्; तत्पुरुषः (gṛhasthāśrame vāsī)
dvijāteḥof the twice-born
dvijāteḥ:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeNoun
Rootdvijāti (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचनम्; तत्पुरुष-प्रातिपदिक (twice-born caste/person)
paramaḥsupreme
paramaḥ:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootparama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; विशेषणम् (qualifies dharmaḥ)
dharmaḥdharma
dharmaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdharma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
vartanānipractices/conducts
vartanāni:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvartanā (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचनम्
nibodhataunderstand/learn
nibodhata:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootni-√budh (धातु)
Formलोट्-लकारः (Imperative), परस्मैपदम्, मध्यमपुरुषः (2nd), बहुवचनम्

Vyasa

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: vira

V
Vyasa
K
Kurma Purana

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it frames dharma and disciplined conduct (sadācāra) as the preparatory ground through which higher spiritual knowledge—often taught elsewhere in the Kurma Purana’s yogic and theistic sections—can be properly received.

No specific yoga technique is named here. The emphasis is on dharma and prescribed conduct for the twice-born and householders, which the text treats as foundational restraints and supports (ethical discipline) that make later yogic practice—such as Pāśupata-oriented devotion and inner control—effective.

This verse does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu. Indirectly, it reflects the Purāṇa’s integrative approach: right conduct and varṇāśrama-dharma are presented as universal supports for devotion and realization, regardless of whether the subsequent theological focus is expressed in Śaiva or Vaiṣṇava idiom.