Amṛta-Manthana and Lalitā’s Mohinī Intervention
Amṛtamanthana-Prasaṅga
उमापि तं समोवेक्ष्य धावन्तं चात्मनः प्रियम् / स्वात्मानं स्वात्मर्सोन्दर्यं निन्दन्ती चातिविस्मिता / तस्थाववाङ्मुखी तूष्णीं लज्जासूयासमन्विता
umāpi taṃ samovekṣya dhāvantaṃ cātmanaḥ priyam / svātmānaṃ svātmarsondaryaṃ nindantī cātivismitā / tasthāvavāṅmukhī tūṣṇīṃ lajjāsūyāsamanvitā
ಉಮೆಯೂ ತನ್ನ ಪ್ರಿಯನು ಓಡುತ್ತಿರುವುದನ್ನು ನೋಡಿ, ಅತ್ಯಂತ ಆಶ್ಚರ್ಯದಿಂದ ತನ್ನನ್ನೂ ತನ್ನ ಸೌಂದರ್ಯವನ್ನೂ ನಿಂದಿಸತೊಡಗಿದಳು. ನಂತರ ಲಜ್ಜೆ ಮತ್ತು ಅಸೂಯೆಯಿಂದ ಕೂಡಿಕೊಂಡು, ಮುಖ ತಗ್ಗಿಸಿ ಮೌನವಾಗಿ ನಿಂತಳು।