
Chandaḥ-sāra (छन्दःसारः) — Essence of Metres (Prosody), Chapter 329
ಭಗವಾನ್ ಅಗ್ನಿ ಛಂದಃಸಾರದಲ್ಲಿ ‘ಪಾದ’ವನ್ನು ಛಂದಸ್ಸಿನ ಮೂಲ ಘಟಕವೆಂದು ನಿರೂಪಿಸಿ, ಆಪದ-ಪೂರಣ (ಅಕ್ಷರ/ಮಾತ್ರಾ ಪೂರ್ಣತೆ) ಪವಿತ್ರ ವರ್ಗೀಕರಣದಿಂದ ಹೇಗೆ ನಿಯಂತ್ರಿತವಾಗುತ್ತದೆ ಎಂಬುದನ್ನು ತಿಳಿಸುತ್ತಾನೆ. ಛಂದಪ್ರಕಾರಾನುಸಾರ ಅಕ್ಷರ-ನಿವೇಶಗಳಿಗೆ ದೇವತಾ ಸಂಬಂಧವನ್ನು ಸೂಚಿಸುತ್ತಾನೆ—ಗಾಯತ್ರಿಗೆ ವಸುಗಳು, ಜಗತಿಗೆ ಆದಿತ್ಯರು, ವಿರಾಜಿಗೆ ದಿಕ್ಕುಗಳು. ನಂತರ ಏಕಪಾದದಿಂದ ಚತುಷ್ಪಾದವರೆಗೆ ಛಂದಗಳು, ತ್ರಿಪಾದ ವಿಶೇಷತೆಗಳು, ಹಾಗೂ ಬದಲಾಗುವ ಅಕ್ಷರಸಂಖ್ಯೆಗಳು (ಸಪ್ತಾಕ್ಷರ ಪಾದಗಳೂ ಸೇರಿ) ವಿವರವಾಗುತ್ತವೆ. ನಿವೃತ್, ನಾಗೀ, ವಾರಾಹೀ; ಉಷ್ಣಿಕ್, ಪರೋಷ್ಣಿಕ್, ಅನುಷ್ಟುಭ್; ಮಹಾವೃಹತೀ; ಪಂಕ್ತಿ-ಪ್ರಕಾರ ಭಂಡಿಲ ಇತ್ಯಾದಿ ನಾಮಛಂದಗಳು ಮತ್ತು ಉಪಭೇದಗಳು, ಹಾಗೆಯೇ ವೃಹತೀಯ ಮುಂಭಾಗ/ಮಧ್ಯ/ಊರ್ಧ್ವ ವಿನ್ಯಾಸಗಳು ಮತ್ತು ದಿಕ್ಕುಸಂಬಂಧಿತ ‘ನವಕಾ’ ಸೇರಿಕೆಗಳೂ ಉಲ್ಲೇಖವಾಗುತ್ತವೆ. ಛಂದಗಳನ್ನು ದೇವತೆಗಳು, ಷಡ್ಜಾದಿ ಸ್ವರಗಳು, ವರ್ಣಗಳು, ಗೋತ್ರಸಂಜ್ಞೆಗಳೊಂದಿಗೆ ಜೋಡಿಸಿ ಛಂದಶಾಸ್ತ್ರವನ್ನು ಧರ್ಮಾನುಕೂಲ ವಿಜ್ಞಾನವಾಗಿ ಸ್ಥಾಪಿಸುತ್ತಾನೆ. ಕೊನೆಯಲ್ಲಿ ಹ್ರಾಸ/ಅಧಿಕ ಅಕ್ಷರ (ಅವರಾಟ್/ಅಧಿಕ) ದೋಷಲಕ್ಷಣಗಳು ಮತ್ತು ಪಾದ-ದೇವತಾ ಕ್ರಮಪಠನದಿಂದ ಸಂಶಯ ನಿವಾರಣೆಯ ವಿಧಾನವನ್ನು ನೀಡುತ್ತಾನೆ.
No shlokas available for this adhyaya yet.
It emphasizes metre-identification and correction: the pāda as the core unit, rules for completing deficient pādas (āpada-pūraṇa), and diagnostic categories for deficiency/excess (avarāṭ/adhika), alongside structured classifications of major metres (Gāyatrī, Uṣṇik, Anuṣṭubh, Triṣṭubh, Jagatī, Vṛhatī).
By sacralizing measurement: metres are linked to deities, directions, notes, and qualities, so correct prosody becomes a disciplined alignment with ṛta/dharma—training attention, speech, and ritual-literary precision as supports for devotion and inner order.