Naadbindu
जाग्रन्निद्राविनिर्मुक्तः स्वरूपावस्थतामियात्॥
दृष्टिः स्थिरा यस्य विना सदृश्यम् वायुः स्थिरो यस्य विना प्रयत्नम् ।
चित्तं स्थिरं यस्य विनावलम्बम् स ब्रह्मतारान्तरनादरूपः॥
इत्युपनिषत्॥५५–५६॥
जाग्रत्-निद्रा-विनिर्मुक्तः । स्वरूप-अवस्थताम् इयात् ॥
दृष्टिः स्थिरा यस्य विना सदृश्यम् । वायुः स्थिरः यस्य विना प्रयत्नम् ।
चित्तम् स्थिरम् यस्य विना अवलम्बम् । सः ब्रह्म-तारा-अन्तर-नाद-रूपः ॥
इति उपनिषत् ॥ ५५–५६ ॥
jāgrannidrā-vinirmuktaḥ svarūpāvasthatām iyāt ||
dṛṣṭiḥ sthirā yasya vinā sadṛśyam vāyuḥ sthiro yasya vinā prayatnam |
cittaṃ sthiraṃ yasya vināvalambam sa brahmatārāntaranādarūpaḥ ||
ity upaniṣat || 55–56 ||
អ្នកដែលបានរួចផុតពីសភាពភ្ញាក់ និងសភាពដេក គួរតែឈានទៅកាន់ការតាំងមាំនៅក្នុងសភាពដើមពិតរបស់ខ្លួន។ អ្នកណាដែលការមើលឃើញរបស់គេតាំងមាំដោយមិនចងចិត្តលើវត្ថុខាងក្រៅដែលស្រដៀងគ្នា ដង្ហើម(ប្រាណ)តាំងមាំដោយមិនចាំបាច់ខិតខំ និងចិត្ត(citta)តាំងមាំដោយគ្មានអាស្រ័យ—អ្នកនោះមានសភាពជាសំឡេងខាងក្នុង(នាដ) នៅក្នុងព្រហ្មតារា គឺព្យាង្គ Oṁ។
Freed from waking and sleep, one should attain establishment in one’s own essential nature. He whose gaze is steady without (fixing on) a similar (external object), whose breath is steady without effort, whose mind is steady without support—he is of the nature of the inner sound (nāda) within the Brahma-tārā (the syllable Oṃ).