Previous Verse

Shloka 39

हनूमत्संवादः / Hanuman’s Diplomatic Approach to Rama and Lakshmana

तत्तस्य वाक्यं निपुणं निशम्यप्रहृष्टरूपः पवनात्मजः कपिः।मनस्समाधाय जयोपपत्तौसख्यं तदा कर्तुमियेष ताभ्याम्।।

tat tasya vākyaṃ nipuṇaṃ niśamya

prahṛṣṭarūpaḥ pavanātmajaḥ kapiḥ |

manas samādhāya jayopapattau

sakhyaṃ tadā kartum iyeṣa tābhyām ||

ពេលបានស្តាប់ពាក្យដ៏ឆ្លាតវៃនោះ ហនុមាន វានរបុត្រព្រះវាយុ ក៏រីករាយភ្លឺថ្លា។ ដោយដាក់ចិត្តឲ្យមាំលើសេចក្តីសង្ឃឹមនៃជ័យជំនះ និងភាពសម្រេច គាត់ក៏ប្រាថ្នាចង់បង្កើតមិត្តភាពជាមួយទាំងពីរនោះ។

tatthat
tat:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वाक्यम् इति विशेषण
tasyaof him
tasya:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
vākyamspeech/statement
vākyam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvākya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/द्वितीया), एकवचन
nipuṇamskilful
nipuṇam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootnipuṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वाक्यम् इति विशेषण
niśamyahaving listened
niśamya:
Purvakala (पूर्वकालः)
TypeVerb
Rootni-√śam (शम् धातु) + ल्यप् (क्त्वा-प्रत्यय)
Formअव्ययभाव-क्त्वान्त (gerund/ल्यप्); ‘having heard’
prahṛṣṭa-rūpaḥwith delighted appearance
prahṛṣṭa-rūpaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootprahṛṣṭa (प्र-√hṛṣ धातु, क्त) + rūpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; kapiḥ/pavanātmajaḥ इति विशेषण; समासः: प्रहृष्टं रूपं यस्य/प्रहृष्टं रूपम् (कर्मधारय-प्रयोग)
pavanātmajaḥson of the Wind-god
pavanātmajaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootpavana (प्रातिपदिक) + ātmaja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; व्यक्तिनाम; समासः: पवनस्य आत्मजः (षष्ठी-तत्पुरुष)
kapiḥthe monkey
kapiḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootkapi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
manaḥmind
manaḥ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmanas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
samādhāyahaving fixed (his mind)
samādhāya:
Purvakala (पूर्वकालः)
TypeVerb
Rootsam-ā-√dhā (धा धातु) + ल्यप्
Formअव्ययभाव-क्त्वान्त (gerund/ल्यप्); ‘having composed/fixed’
jaya-upapattauin the attainment of victory/success
jaya-upapattau:
Adhikarana (अधिकरणम्)
TypeNoun
Rootjaya (प्रातिपदिक) + upapatti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (Locative/सप्तमी), एकवचन; समासः: जयस्य उपपत्तिः (षष्ठी-तत्पुरुष)
sakhyamfriendship
sakhyam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsakhya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
tadāthen
tadā:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (then)
kartumto make
kartum:
Prayojana (प्रयोजनम्)
TypeVerb
Root√kṛ (कृ धातु) + तुमुन्
Formतुमुनन्त (infinitive); ‘to do/make’
iyeṣadesired/wished
iyeṣa:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√i (इ धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; अर्थे ‘इच्छति’ (desired)
tābhyāmwith those two (Rama and Lakshmana)
tābhyām:
Sahakarana (सहकरणम्)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (Instrumental/तृतीया), द्विवचन

Pleased with Lakshmana's words spoken in a skilful manner, Hanuman, the monkey son of the Wind-god, resolved to make friendship with them.ityārṣē śrīmadrāmāyaṇē vālmīkīya ādikāvyē kiṣkindhākāṇḍē tṛtīyassargaḥ৷৷Thus ends the third sarga of Kishkindakanda of the Holy Ramayana, the first epic composed by sage Valmiki.

H
Hanuman (Pavanatmaja)
L
Lakshmana
R
Rama (implied by ‘the two’ together with Lakshmana)

FAQs

Sakhya-dharma (the ethics of friendship): friendship is formed through trust, clear intention, and a shared commitment to righteous success.

After Lakshmana’s measured reply, Hanuman becomes confident of a fruitful alliance and resolves to establish friendship between Rama-Lakshmana and Sugriva’s side.

Prasāda and niścaya (clarity and resolve): Hanuman’s composed mind and strategic commitment to a righteous alliance.