Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

निकुम्भिला

यज्ञविघ्नः — Vibhishana’s Counsel and Lakshmana’s March to Nikumbhila

रघुनन्दनवक्ष्यामिश्रूयतांमेहितंवचः ।साध्वयंयातुसौमित्रिर्बलेनमहतावृतः ।।6.85.10।।निकुम्भिलायांसम्प्राप्यहन्तुंरावणिमाहवे ।धनुर्मण्डलनिर्मुक्तैराशीविषविषोपमैः ।।6.85.11।।

tena vīreṇa tapasā varadānāt svayambhuvaḥ | astraṃ brahmaśiraḥ prāptaṃ kāmagāś caturaṅgamāḥ ||6.85.12||

その勇士は、苦行の力と自生の創造主の恩寵によって、ブラフマシラスの武器を得、さらに意のままに走る四肢の軍馬をも授かった。

तेनby him
तेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, एकवचन
वीरेणby the hero
वीरेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootvīra (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, एकवचन; (तेन इत्यस्य विशेषणवत्)
तपसाby austerity
तपसा:
Karana (करण)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
वरदानात्from the granting of a boon
वरदानात्:
Apādāna (अपादान)
TypeNoun
Rootvara-dāna (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (वरस्य दानम्); नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (ablative/अपादान), एकवचन
स्वयम्भुवःof Svayambhū (Brahmā)
स्वयम्भुवः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsvayambhū (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी (genitive), एकवचन
अस्त्रम्weapon
अस्त्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootastra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
ब्रह्म-शिरःBrahmaśiras (name of a weapon)
ब्रह्म-शिरः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootbrahman + śiras (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (ब्रह्मणः शिरः); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अस्त्रस्य नाम
प्राप्तम्obtained
प्राप्तम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpra-√āp (धातु); prāpta (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; (अस्त्रम् इत्यस्य विशेषणम्)
कामगाःmoving at will
कामगाः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootkāma-ga (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (कामेन गच्छन्ति); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; (चतुरङ्गमाः इत्यस्य विशेषणम्)
चतुरङ्गमाःfour-limbed (horses)
चतुरङ्गमाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootcatur-aṅga-ma (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (चत्वारि अङ्गानि यस्य/येषाम्—here: four-limbed animals); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन

"Delight of Raghus! You may listen to my words of advice. Let Saumithri march ahead to Nikumbhilam accompanied by the great army. On reaching, let Lakshmana who is capable of killing Indrajith discharge venomous serpents like deadly poisonous arrows from his bow in circular form and kill Rakshasas."

L
Lakṣmaṇa (implied by context: Saumitrī)
S
Svayambhū (Brahmā)

FAQs

Power should be grounded in tapas (discipline) and rightful sanction; divine weapons symbolize responsibility, not mere domination.

Vibhīṣaṇa underscores the resources and divine-grade capability available for the coming confrontation.

Austerity-born strength: the hero’s power is portrayed as earned through discipline and grace.