Previous Verse
Next Verse

Shloka 26

सुवेलारोहणं रावण-सुग्रीव-नियुद्धम्

Ascent of Suvela and the Ravana–Sugriva Duel

मण्डलानिविचित्राणिस्थानानिविविधानिच ।मूत्रकाणिचित्राणिगतप्रत्यागतानिच ।।6.40.23।।तिरच्शीनगतान्येवतथावक्रगतानिच ।परिमोक्षंप्रहाराणांवर्जनंपरिधावनम् ।।6.40.24।।अभिद्रवणमाप्लावमावस्थानंसविग्रहम् ।परावृत्तमपावृत्तमपद्रुतमवप्लुतम् ।।6.40.25।।उपन्यस्तपमन्यस्तंयुद्धमार्गविशारदौ ।तौसञ्चेचेरतुरन्योन्यंवानरेन्द्रश्चरावणः ।।6.40.26।।

maṇḍalāni vicitrāṇi sthānāni vividhāni ca |

gomūtrakāṇi citrāṇi gatapratyāgatāni ca || 6.40.23 ||

tiraścīnagatāny eva tathā vakragatāni ca |

parimokṣaṃ prahārāṇāṃ varjanaṃ paridhāvanam || 6.40.24 ||

abhidravaṇam āplāvam avasthānaṃ savigraham |

parāvṛttam apāvṛttam apadrutam avaplutam || 6.40.25 ||

upanyastam apānyastaṃ yuddhamārgaviśāradau |

tau sañcecēratur anyonyaṃ vānarendraś ca rāvaṇaḥ || 6.40.26 ||

戦いの道に通じたラーヴァナと猿軍の王とは、互いをめぐって妙なる型を描き—輪を成し、また「牛尿の渦」のごとき螺旋を作り—さまざまな打撃の構えを取った。進んでは退き、横へ斜めへと移り、虚を示しては弧を描いて身をかわす。打っては避け、追っては制し、突進し跳躍し、屈せず堅く立ち、背を向けてはまた返り、退いては側へと飛びのく—ある時は手を据えて打たんとし、ある時は引いて備える—互いに武芸の極みを示し合った。

उपन्यस्तम्placed/held (set in position)
उपन्यस्तम्:
कर्म (क्रियाविशेषणरूपेण युद्धचेष्टाविशेषस्य कर्म)
TypeAdjective
Rootउप-√न्यस् (धातु) → उपन्यस्त (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formकृदन्त-विशेषणम्; क्त-प्रत्ययान्त (भूतकर्मणि/भूतकृदन्त); नपुंसकलिङ्गे द्वितीया-एकवचनम् (acc. sg. n.)
अपन्यस्तम्withdrawn/removed (set aside)
अपन्यस्तम्:
कर्म (क्रियाविशेषणरूपेण युद्धचेष्टाविशेषस्य कर्म)
TypeAdjective
Rootअप-√न्यस् (धातु) → अपन्यस्त (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formकृदन्त-विशेषणम्; क्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्गे द्वितीया-एकवचनम् (acc. sg. n.)
युद्धमार्गविशारदौboth skilled in the ways of battle
युद्धमार्गविशारदौ:
कर्तृ (उभयोः कर्तृपदम्)
TypeAdjective
Rootयुद्ध + मार्ग + विशारद (प्रातिपदिक)
Formसमासः: युद्धमार्गे विशारदौ (सप्तमी-तत्पुरुषः); विशेषणम्; पुंलिङ्गे प्रथमा-द्विवचनम् (nom. du. m.)
तौthose two / both
तौ:
कर्तृ (युद्धमार्गविशारदौ इत्यस्य पुनरुक्त-कर्तृ)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्गे प्रथमा-द्विवचनम् (nom. du. m.)
सञ्चेचेरतुःmoved about / maneuvered
सञ्चेचेरतुः:
क्रिया
TypeVerb
Rootसम्-√चर् (धातु)
Formलिट्-लकारः (परोक्षभूत/परफेक्ट); परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः; द्विवचनम् (3rd person dual)
अन्योन्यम्mutually / each other
अन्योन्यम्:
क्रियाविशेषण (परस्परसम्बन्धे)
TypeIndeclinable
Rootअन्य + अन्य (प्रातिपदिक; अन्योन्य)
Formअव्ययम्; परस्परार्थक-अव्यय (reciprocal adverb)
वानरेन्द्रःthe king of monkeys
वानरेन्द्रः:
कर्तृ (तौ इत्यस्य एकः)
TypeNoun
Rootवानर + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formसमासः: वानराणाम् इन्द्रः (षष्ठी-तत्पुरुषः); पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम् (nom. sg. m.)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
रावणःRavana
रावणः:
कर्तृ (तौ इत्यस्य अपरः)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम् (nom. sg. m.)

Both Vanara king and Ravana being learned in war craft, went around in circles like ox's urine, stood in different wonderful postures, moved forward and backward horizontally and obliquely to evade movements, hitting, and delivering each other, standing steadily motionless, striking, jumping, assaulting each other coming forward and going away, going backwards jumping from behind, holding hands and folding to resist exhibiting their skill in combat.

R
Rāvaṇa
V
Vānarendra (Vanara king)

FAQs

By emphasizing disciplined movement, measured striking, and skilled evasion, the verse portrays yuddha-nīti (ethical war-craft): combat is not mere rage but controlled conduct where prowess is shown with restraint and order—an aspect of Dharma in battle.

“Gomūtraka” denotes a named spiral/zigzag combat pattern. Its use signals truthful description (satya) of technical martial practice: the narration reports recognizable battlefield maneuvers rather than exaggeration, grounding heroism in observable skill.