सागरप्रशमनम् / The Pacification of the Ocean and the Building of Nala’s Bridge
रक्तमाल्याम्बरधरःपद्मपत्रनिभेक्षणः ।सर्वपुष्पमयींदिव्यांशिरसाधारयन् स्रजम् ।।।।जातरूपमयैश्चैवतपनीयविभूषितैः ।आत्मजानांचरत्नानांभूषितोभूषणोत्तमैः ।।।।धातुभिर्मण्डितश्शैलोविविधैर्हिमवानिव ।एकावलीमध्यगतंतरलंपाटलप्रभम् ।।।।विपुलेनोरसा बिभ्रत्कौस्तुभस्य सहोदरम् ।अघूर्णिततरङ्गौघःकालिकानिलसङ्गुलः ।।।।गङ्गासिन्दुप्रधाननाभिरापगाभिस्समावृतः ।देवतानांसरूपाभिर्नानारूपाभिरीश्वरः ।।।।सागरस्समुपक्रम्यपूर्वमाम्नत्यरवीर्यवान् ।अब्रवीत्प्राञ्जलिर्वाक्यंराघवंशरपाणिनम् ।।।।
raktamālyāmbaradharaḥ padmapatranibhekṣaṇaḥ |
sarvapuṣpamayīṃ divyāṃ śirasā dhārayan srajam ||
jātarūpamayaiś caiva tapanīya-vibhūṣitaiḥ |
ātmajānāṃ ca ratnānāṃ bhūṣito bhūṣaṇottamaiḥ ||
dhātubhir maṇḍitaḥ śailo vividhair himavān iva |
ekāvalī-madhyagataṃ taralaṃ pāṭala-prabham ||
vipulenorasā bibhrat kaustubhasya sahodaram |
aghūrṇita-taraṅgaughaḥ kālikānila-saṅgulaḥ ||
gaṅgā-sindhu-pradhānābhir āpagābhis samāvṛtaḥ |
devatānāṃ sarūpābhir nānārūpābhir īśvaraḥ ||
sāgaraḥ samupakramya pūrvam āmnatya aravīryavān |
abravīt prāñjalir vākyaṃ rāghavaṃ śarapāṇinam ||
赤き花鬘と衣をまとい、蓮の花弁のごとき眼をたたえ、あらゆる花より成る妙なる天の花鬘を頭上に戴く。輝く黄金と、海より生まれし宝玉を嵌めた最上の装身具に荘厳され、さまざまな鉱石に彩られたヒマヴァーンの山のように光り映える。広き胸には、一連の真珠の首飾りの中ほどに、淡紅の光を放つ揺らめく垂れ飾りが懸かり、まるでカウストゥバ宝珠の双子のごとし。周囲には尽きぬ波濤がうねり、黒雲を孕む風が濃く渦巻き、ガンガーとシンドゥをはじめとする大河に囲まれ、また多様な姿の天なる者たちが侍す。かくして海王サーガラはまず進み出て礼拝し、合掌して、矢を備えるラाघヴァに言葉を奏した。
"O Ocean! When your water is dried up to the core by my arrows, huge sand will appear."
Dharma is upheld through proper conduct between powers: even a cosmic lord approaches with humility, greeting first and speaking with folded hands. Authority is balanced by courtesy and accountability.
Sāgara manifests in majestic form, accompanied by rivers and divinities, approaches Rāma, offers respectful salutation, and prepares to explain the lawful way forward (the building of a bridge).
Sāgara’s humility and diplomatic righteousness—he acknowledges Rāma’s cause and responds in a manner aligned with maryādā (propriety).