Previous Verse
Next Verse

Shloka 18

Qualities of the Five Great Elements; Description of Sudarśana-dvīpa and Mount Meru

ऋषय ऊचुः । उक्तो यस्य च संक्षेपो बुद्धिमन्विधिवत्त्वया । तत्त्वज्ञश्चासि सर्वस्य विस्तरं सूत नो वद

ṛṣaya ūcuḥ | ukto yasya ca saṃkṣepo buddhimanvidhivattvayā | tattvajñaścāsi sarvasya vistaraṃ sūta no vada

聖仙たちは言った。「汝は智慧をもって、法にかなった手順でその要約を説いた。万事の真理を知る者よ、スータよ、われらにその詳細を語り給え。」

ऋषयःsages
ऋषयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
उक्तःhas been stated
उक्तः:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (Past Passive Participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
यस्यof which/whose
यस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
संक्षेपःsummary
संक्षेपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसंक्षेप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
बुद्धिमन्intelligent
बुद्धिमन्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootबुद्धिमन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (qualifying implied त्वम्)
विधिवत्properly, duly
विधिवत्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविधिवत् (अव्यय)
Formरीति-अव्यय (adverb: 'according to rule')
त्वयाby you
त्वया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
तत्त्वज्ञःknower of truth
तत्त्वज्ञः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतत्त्व + ज्ञ (प्रातिपदिक); घटक: तत्त्व + ज्ञ
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (तत्त्वस्य ज्ञः)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
असिare
असि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
सर्वस्यof all
सर्वस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
विस्तरम्the detailed account
विस्तरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविस्तर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
सूतO Sūta
सूत:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
नःto us
नः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (Genitive) / चतुर्थी (Dative) बहुवचन; अत्र प्रायः चतुर्थी-अर्थे (to us)
वदtell
वद:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

The sages (ṛṣayaḥ), addressing Sūta

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Type: forest

Sandhi Resolution Notes: ऋषय ऊचुः→ऋषयः ऊचुः; बुद्धिमन्विधिवत्त्वया→बुद्धिमन् विधिवत् त्वया; तत्त्वज्ञश्चासि→तत्त्वज्ञः च असि; श्लोकान्ते 'वद' इति (पाठे 'वद'/'वद' समानार्थक).

S
Sūta
Ṛṣis (sages)

FAQs

A group of sages (ṛṣayaḥ) are speaking, addressing Sūta, the traditional narrator of Purāṇic accounts.

The sages acknowledge that Sūta has given a proper summary and ask him to provide the fuller, detailed explanation (vistara).

The verse highlights disciplined teaching: first a clear summary, then a systematic expansion—presented by a reliable speaker described as a “knower of truth” (tattvajña).