Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 79

Janaka’s Quest for Liberation; Pañcaśikha’s Sāṅkhya on Renunciation, Elements, Guṇas, and the Deathless State

दृढैर्हि पाशैर्विविधैर्विमुक्तः प्रजानिमित्तैरपि दैवतैश्च । यदा ह्यसौ दुःखसौख्ये जहाति मुक्तस्तदाऽग्र्यां गतिमेत्यलिंगः ॥ ७९ ॥

dṛḍhairhi pāśairvividhairvimuktaḥ prajānimittairapi daivataiśca | yadā hyasau duḥkhasaukhye jahāti muktastadā'gryāṃ gatimetyaliṃgaḥ || 79 ||

子孫に因るもの、さらには主宰する神々に関わるものに至るまで、種々の堅固な縛めから解き放たれたとき、彼が苦と楽の両方を捨て去れば、そのとき解脱者となる。かくして身の標を離れ、最上の境地に到る。

दृढैःfirm, strong
दृढैः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootदृढ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (qualifying ‘पाशैः’)
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphatic/causal particle)
पाशैःby bonds, nooses
पाशैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootपाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
विविधैःvarious
विविधैः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (qualifying ‘पाशैः’)
विमुक्तःfreed, released
विमुक्तः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeAdjective
Rootवि + √मुच् (धातु) → विमुक्त (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle)
प्रजा-निमित्तैःby causes connected with beings
प्रजा-निमित्तैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootप्रजा-निमित्त (प्रातिपदिक); प्रजा (प्रातिपदिक) + निमित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘प्रजानां निमित्तानि’ (causes/occasions related to creatures)
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; particle (also/even)
दैवतैःby deities, divine agencies
दैवतैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootदैवत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात
यदाwhen
यदा:
Kala-adhikarana (काल-अधिकरण/Time)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (temporal adverb: when)
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात
असौhe, that one
असौ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम (demonstrative)
दुःखसौख्येpain and pleasure
दुःखसौख्ये:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootदुःख-सौख्य (प्रातिपदिक); दुःख (प्रातिपदिक) + सौख्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, द्विवचन (Dual); द्वन्द्व-समास
जहातिabandons, gives up
जहाति:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Root√हा (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
मुक्तःliberated
मुक्तः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Root√मुच् (धातु) → मुक्त (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; विशेषण (of ‘असौ’)
तदाthen
तदा:
Kala-adhikarana (काल-अधिकरण/Time)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (then)
अग्र्याम्highest, foremost
अग्र्याम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootअग्र्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifying ‘गतिम्’)
गतिम्state, path, destination
गतिम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
एतिgoes, attains
एति:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Root√इ (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अलिङ्गःwithout (material) marks/attributes
अलिङ्गः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootअलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (of liberated one)

Sanatkumara (teaching Narada on Moksha-dharma)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: vira

D
Daivata (presiding deities)

FAQs

It defines liberation as freedom from binding attachments (including family/progeny-based ties and ritual-deity-based dependencies) and as the transcendence of both pleasure and pain, culminating in the supreme, bodiless state.

While framed in Moksha language, it supports mature Bhakti by implying that devotion becomes pure when it is not driven by worldly aims (family continuance, rewards from deities) and when the devotee remains even-minded beyond sukha-duḥkha.

No specific Vedanga (like Vyākaraṇa or Jyotiṣa) is taught here; the practical takeaway is sādhana-oriented—cultivating vairāgya and equanimity (upekṣā toward sukha-duḥkha) as a discipline that supports Moksha.