Next Verse

Shloka 1

Adhyaya 91The Gods’ Hymn to Kātyāyanī and the Goddess’ Prophecy of Future Manifestations

जज्वलुश्चाग्नयः शान्ताः शान्ता दिग्जनितस्वनाः ।

इति श्रीमार्कण्डेयपुराणे सावर्णिके मन्वन्तरे देवीमाहात्म्ये शुम्भवधोनाम नवतितमोऽध्यायः ।

एकनवतितमोऽध्यायः- ९१ ।

ऋषिरुवाच देव्याऽ हते तत्र महासुरेन्द्रे सेन्द्राः सुरा वन्हिपुरोगमास्ताम् ।

कात्यायनीं तुष्टुवुरिष्टलाभाद् विकाशिवक्त्राब्जविकाशिताशाः ॥

jajvaluś cāgnayaḥ śāntāḥ śāntā dig-janita-svanāḥ /

iti śrī-mārkaṇḍeya-purāṇe sāvarṇike manvantare devī-māhātmye śumbha-vadho nāma navatitamo 'dhyāyaḥ /

ekanavatitamo 'dhyāyaḥ—91 /

ṛṣir uvāca devyā hate tatra mahāsurendre sendrāḥ surā vahni-purogamās tām /

kātyāyanīṃ tuṣṭuvur iṣṭa-lābhād vikāśi-vaktrābja-vikāśitāśāḥ

鎮められた火は安定して燃え、方々から起こっていた音も静まった。(ここに『聖マールカンデーヤ・プラーナ』、サーヴァルニカ・マンヴァンタラ、『デーヴィー・マーハートミャ』における第九十章「シュンバ討滅」は終わる。)第九十一章が始まる。聖仙は言った。女神がアスラの大君を討ち果たすと、神々は—インドラとともに、アグニを先頭として—カーティヤーヤニーを讃嘆した。彼らの顔は花開き、望む目的を成就したことで希望は満たされた。

jajvaluḥblazed
jajvaluḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootjval (ज्वल् धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयबोधक
agnayaḥfires
agnayaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootagni (अग्नि प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
śāntāḥcalm, pacified
śāntāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśānta (शान्त प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘agnayaḥ’ इत्यस्य विशेषणम्
śāntāḥquiet
śāntāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśānta (शान्त प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; (पाठे पुनरुक्तिः)
dik-janita-svanāḥwhose sounds arose in the quarters (echoing in all directions)
dik-janita-svanāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdik (दिक् प्रातिपदिक) + janita (जनित कृदन्त-प्रातिपदिक) + svana (स्वन प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहि: ‘dikṣu janitaḥ svanaḥ yeṣām’
itithus
iti:
Prayojaka (प्रयोजक)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय, उद्धरण/समाप्तिसूचक (quotative/end marker)
śrī-mārkaṇḍeya-purāṇein the Śrī Mārkaṇḍeya Purāṇa
śrī-mārkaṇḍeya-purāṇe:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrī (श्री) + mārkaṇḍeya (मार्कण्डेय) + purāṇa (पुराण)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष (mārkaṇḍeyasya purāṇam) with honorific śrī-
sāvarṇikein the Sāvarṇika (period)
sāvarṇike:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsāvarṇika (सावर्णिक प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘manvantare’ इत्यस्य विशेषणम्
manvantarein the Manvantara
manvantare:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootmanvantara (मन्वन्तर प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
devī-māhātmyein the Devī Māhātmya
devī-māhātmye:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootdevī (देवी) + māhātmya (माहात्म्य)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष (devyāḥ māhātmyam)
śumbha-vadha-nāmanamed ‘The Slaying of Śumbha’
śumbha-vadha-nāma:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśumbha (शुम्भ) + vadha (वध) + nāman (नामन् प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: ‘śumbhasya vadhaḥ’ + ‘nāma’ = ‘named (as)’
navatitamaḥninetieth
navatitamaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnavati-tama (नवतितम प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक (ordinal) ‘90th’
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (अध्याय प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ekanavatitamaḥninety-first
ekanavatitamaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rooteka-navati-tama (एकनवतितम प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक ‘91st’
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (अध्याय प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ṛṣiḥthe sage
ṛṣiḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootṛṣi (ऋषि प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (वच् धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
devyāḥof the Goddess
devyāḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootdevī (देवी प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (Genitive/6th), एकवचन
hatewhen (he) was slain
hate:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeVerb
Roothan (हन् धातु) → hata (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formकृदन्त (past passive participle), सप्तमी एकवचन; ‘when slain’
tatrathere
tatra:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक
mahā-asura-indrewhen the great lord of asuras was slain
mahā-asura-indre:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootmahā (महा) + asura (असुर) + indra (इन्द्र)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष: ‘asurāṇām indraḥ’ with mahā-
sa-indrāḥtogether with Indra
sa-indrāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsa (सह/स-) + indra (इन्द्र प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘with Indra’ (सह-भाव)
surāḥthe gods
surāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsura (सुर प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
vahni-purogamāḥwith Agni in the lead
vahni-purogamāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvahni (वह्नि प्रातिपदिक) + purogama (पुरोगम प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहि: ‘vahniḥ purogamaḥ yeṣām’
tastāvuḥpraised (the two praised) / offered praise
tastāvuḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootstu (स्तु धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, द्विवचन; (पाठभेद: ‘astām/astāṃ’ इति)
kātyāyanīmKātyāyanī (the Goddess)
kātyāyanīm:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootkātyāyanī (कात्यायनी प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (Acc), एकवचन
tuṣṭuvuḥpraised
tuṣṭuvuḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootstu (स्तु धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
iṣṭa-lābhātfrom obtaining the desired (boon/result)
iṣṭa-lābhāt:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootiṣṭa (इष्ट प्रातिपदिक) + lābha (लाभ प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (Ablative/5th), एकवचन; तत्पुरुष: ‘iṣṭasya lābhaḥ’
vikāśi-vaktra-abja-vikāśita-āśāḥwhose hopes were brightened by their lotus-like blooming faces
vikāśi-vaktra-abja-vikāśita-āśāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvikāśin (विकाशिन्) + vaktra (वक्त्र) + abja (अब्ज) + vikāśita (विकाशित) + āśā (आशा)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहि: ‘vikāśinā vaktrābjena vikāśitā āśā yeṣām’
Ṛṣi (explicit: ‘ṛṣir uvāca’) narrating within the Devī Māhātmyam frame
Kātyāyanī (Devī)IndraAgni (Vahni)
Kātyāyanī (named explicitly); also Devī as pacifier of cosmic disturbance
Stotra (praise of the Goddess)Restored cosmic equilibriumFulfillment of divine aims

FAQs

The proper culmination of divine rescue is stuti (praise) and recognition: success (iṣṭa-lābha) is attributed to the higher power that restores order, not to mere self-assertion.

Explicitly anchored in Manvantara (Sāvarṇika). The colophon situates the Devī Māhātmyam episode as sacred history within a cosmic time-cycle, aligning Purāṇic narrative with chronological structuring.

Pacified fires and quieted quarters indicate the settling of elemental turbulence; the ‘blooming lotus-faces’ signify sattvic awakening—gratitude and clarity arising when the inner ‘asura-lord’ (dominating ego) is overcome.