अध्याय ९ — कर्णस्य प्रहारः, योधयुग्मनियोजनम्, शैनेय-कैकेययोर्युद्धविन्यासः
दुर्योधनस्थ चाकूतं तृषितस्येव विप्रुष: । जैसे पंगु मनुष्यके लिये रास्ता चलना कठिन है, दरिद्रका मनोरथ पूर्ण होना असम्भव है तथा जलकी कुछ ही बूँदें जैसे प्यासेकी प्यास बुझानेमें असमर्थ हैं, उसी प्रकार दुर्योधनका अभिप्राय असम्भव अथवा सफलतासे कोसों दूर है ।। अन्यथा चिन्तितं कार्यमन्यथा तत् तु जायते
dhṛtarāṣṭra uvāca | duryodhanasya cākūtaṃ tṛṣitasyeva vipruṣaḥ | yathā paṅgu-manūṣyasya pathi gamanaṃ duṣkaraṃ yathā daridrasya manorathaḥ pūrṇo bhavitum aśakyaḥ yathā ca jalasya alpa-vipruṣo na tṛṣṇāṃ śamayituṃ śaknuvanti tathā duryodhanābhiprāyaḥ asambhavo vā saphalatayā kośa-dūraḥ || anyathā cintitaṃ kāryam anyathā tat tu jāyate ||
ドリタラーシュトラは言った。「ドゥルヨーダナの意図は、渇く者に与える数滴の水のようなもの—渇きを癒せはしない。跛者が道を行くのに苦しみ、貧しき者の願いが成就しがたいように、ドゥルヨーダナの企ては、得難いか、成功からはるか遠い。思い描いたことは別様に転じ、行いは想像とは異なるかたちで生まれるのだ。」
धृतराष्ट उवाच
Human plans, especially those driven by pride and unrighteous intent, often fail; outcomes arise ‘otherwise’ due to forces beyond one’s control—dharma, consequence, and fate—so one should act with humility and ethical clarity rather than overconfidence.
In Karṇa Parva, Dhṛtarāṣṭra reflects anxiously on the war’s course and judges Duryodhana’s resolve as unlikely to succeed, comparing it to inadequate means (a few drops for a thirsty man) and stating that events do not unfold as one intends.